Nikdy sa nevzdávaj!

9. srpna 2013 v 12:00 | Raniya |  Mix :)
Upravená staršia poviedka ;)

Konečne všetci odchádzajú z domu. Michaele to vyhovuje. To, čo sa chystá vykonať, nepotrebuje žiadnych svedkov. Podíde k oknu a spoza záclon pozoruje rodičov, nastupujúcich do auta. Motor zahučí a auto mizne v diaľke. Michaela, nahnevaná na celý svet, odhodlane vojde do kuchyne, aby uskutočnila svoj dlhopripravovaný plán. Zhlboka sa nadýchne a otvára zásuvku s jednotlivými nožmi.
Vyberie prvý. Nie, tento nie je ten pravý. Potrebuje nôž dlhý, tenký a ostrý. Taký, ktorý sa zaborí do ruky zľahka a čo najrýchlejšie. Taký, čo jej otvorí cestu k životu bez bolesti, smútku a zúfalstva, bez jej otravných spolužiakov, ktorých jediná náplň dňa je šikanovať ju, dennodenne jej kradnúť vreckové, rozhadzovať knihy, trhať zošity, pľuť po nej, osočovať ju, ponižovať málo vyberanými slovíčkami, vyraďovať z plnohodnotného života... Potrebuje taký nôž, ktorý jej otvorí cestu k životu bez rodičov, ktorí sa večne hádajú, uprednostňujú jej mladšieho brata, vyzdvihujú ho, akoby to bol samotný kráľ a ju si nevšimnú, nech urobí čokoľvek. Ona túži po pokojných dňoch, keď sa nebude musieť krčiť v kúte, kým na ňu dopadajú otcove mäsité päste. Chce vyjsť v ústrety životu bez zrady priateliek, ktorým záleží len na značkovom oblečení, na počte chlapcov, s ktorými chodili a skúsenostiach.
Nie, pokrúti hlavou, už tu nemám čo robiť. Jediní ľudia, čo ma ľúbili, podporovali, ma opustili. Nechali ma tu samu, bez pomoci, bez ich teplých slov. Slzy jej máčajú tvár, dopadajú na čepeľ noža, ktorý ju má vyslobodiť z jej trápenia.
Chytí ho pevne do trasúcej sa ruky a odhodlane priloží k zápästiu...
"Buď dobré dievčatko, Miška," spomenie si Michaela na rozhovor s babkou, keď raz poobede polihovali v obrovskej posteli, "nikdy sa nevzdávaj. Každý si raz nájde svoje miesto pod slnkom. Ver mi... Niekedy to ide ťažko, ani ja som nemala na ružiach ustlané, no všetko, čo má nejakú hodnotu a stojí zato, je schované a zamaskované, aby to bolo pre nás príťažlivejšie a my sme to túžili hľadať. Možno budeš veľakrát plakať, ale vedz, že tvoje úsilie raz určite prinesie plody."
"Babi," šepne Michaela sediac na zemi, "ja nevládzem. Chcem ísť za tebou..." Pred očami sa jej znovu vynorí hnevom znetvorená tvár jej otca, vrieskajúca na celý dom a v zápätí dopadajúce úlomky fľaše na Michaelino telo...
"Nevládzem," zašepká Michaela z posledných síl a zaborí nôž do zápästia. Vtom okamihu pocíti bolesť a zároveň sladký pocit úľavy... Opustenia vlastného tela. Pozerá na krv, stekajúcu po jej rukách, stehnách, cíti jej teplo... vlhko... Znovu si zareže do predlaktia a krv jej vystrekne na tričko. Michaely sa na malú chvíľu zmocní nevoľnosť, no potom sa s jemným úsmevom pomaly zosúva popri skrinke na zem. Hlava jej padá, oči pomaly priviera... ešte stále dýchajú životom, dychtivo sledujú biele svetlo kdesi v diaľke... je stále bližšie a bližšie a bližšie.
Okolie sa plní krvou, vzduch rozvíri posledný nádych a Michaela navždy odchádza zo sveta živých. Za sebou zanecháva svoj bezútešný život plný hádok, ponižovania, strachu, hnevu... Zanecháva všetko v nádeji, že tam niekde, kde sa usídli jej duša, bude lepšie... Už sa nikdy nedozvie, že mama ju miluje, no jej prísnosť vychádza z tvrdej výchovy a že život bez jej prvorodenej dcéry pre ňu nebude mať zmysel, pretože do nej vkladala všetky svoje sny a nádeje. Že otec ju má takisto rád, no nevie dať svoju lásku najavo a je príliš slabý, aby bojoval so svojím alkoholizmom, ktorý z neho robí netvora. Zanechá za sebou nejedno zlomené srdce chlapca, ktorý nenašiel odvahu vyjaviť svoje city. Zanechá na zemi svoj neobjavený talent v speve, tanci, v čomkoľvek. Nezistí, že mala predsa len zopár priateľov, no vo svojom zúfalstve sa pred nimi uzavrela. Nedozvie sa...
Všetko tu zostáva pripútané, len jej duša sa s ľahkosťou pierka vznáša miestnosťou, blíži sa k oknu.
***

"Buď dobré dievčatko, Miška, " spomenie si Michaela na rozhovor s babkou, keď raz poobede polihovali v obrovskej posteli, "nikdy sa nevzdávaj."
Ruky sa jej trasú, mykajú sa, akoby ten konečný rez chceli skutočne urobiť, no nedokáže to... Pomaly skladá zbraň, čo mala ukončiť jej život. Pud sebazáchovy vyhráva. Vo vnútri jej vzklíčila nádej, , že nič nie je stratené. Že snáď sa nájde niekto, kto ju bude mať rád, kto ju bude podporovať, pre koho bude možno znamenať začiatok i koniec. Možno to bude Ema, to tiché dievča s vedľajšej triedy, čo si k nej párkrát chcelo na obede prisadnúť, no Michaela odmietla komunikovať. Možno sa nájde niekto, kto by pre ňu obetoval aj svoj vlastný život. A najmä, nemôže to urobiť, pretože keby žila jej babka, zlomilo by jej to srdce.
Položí nôž na zem a v tej chvíli ju ovládne plač. Hlasný, oslobodzujúci, liečivý... Do trička sa jej vpíjajú slzy tak, ako ešte pred chvíľou v mysli jej krv...

"Ďakujem, babi," schúli sa na dlážku, "ďakujem ti za všetko."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 MIRA MIRA | 13. srpna 2013 v 12:30 | Reagovat

Táto poviedka je dosť smutná. Ale je tu nádej, že vždy je niekto v našom okolí, kto nám môže pomôcť. Len si ho musíme vedieť všimnúť.

2 Raniya Raniya | E-mail | Web | 17. srpna 2013 v 23:16 | Reagovat

;-) Presne tak.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.