Stačí maličkosť

21. února 2013 v 22:10 | Raniya |  Mix :)




V to ráno sa navôkol nehol ani lístok. Hladina jazierka sa zľahka trblietala, prebúdzala sa do teplého dňa a s jemným úsmevom vítala vychádzajúce slnko.


A ona stála opretá o zábradlie. S úžasom hltala oranžové teplo, ktoré jej vždy pripomenulo hrejivú náruč matky, ktorá sa už vydala na svoju poslednú cestu životom.
Tvár jej ovieval ľahký vetrík. Prečo aj v jej vnútri nemôže fúkať podobný vánok? Prečo ňou musia lomcovať búrlivé vetry? Prečo jej život pripomína úbohú loďku, ktorá sa zo všetkých síl snaží prežiť plieskajúce vlny, no sama tuší, že márne? Tak rada by niečo zmenila! V okamihu sa jej pred očami vynoria tisícky obrazcov zo života, scény, ktoré by pri opravnej skúške odohrala inak. S inými chybami, s lepšími, možno s úsmevnejšími prešľapmi.
S povzdychom uprela zrak na zeleň pred sebou. Vŕby sa zvodne ohýbali tesne nad hladinu, sem-tam sa lišiacky dotkli hladiny, akoby ju lákali do svojich osídiel lásky. Tento pokoj ju predsa len napĺňal nádejou, že budúcnosť bude krajšia. Že raz sa i v jej živote vyjasní. Napriek tomu však vedela, že chyby minulosti sa budú plížiť za ňou. Budú jej v pätách. Budú jej všetko robiť ťažšie a záleží len na tom, či ich premôže. Či si povie, že je to jednoducho ona, taká, ako ju matka priviedla na svet. So všetkými zdedenými vlastnosťami, ktoré sa jej nikdy nepáčili a nebolo dňa, kedy by na sebe nechcela čokoľvek zmeniť. Zvládne to? Dokáže sa tomu postaviť? Odolá temnej minulosti? Trpkým slzám pravidelne máčajúcim otvorené rany? Nájde odvahu prísť medzi ľudí a povedať: tu som, potrebujem vás, chcem vás? Bude schopná otvoriť sa svetu, vzlietnuť k oblohe ako nádherný motýľ, ktorý musel tiež čakať v tele húsenice?
Kukučka prerušila niť jej myšlienok. Pousmiala sa. Vždy tu bude aspoň príroda. Príjme ju kedykoľvek to bude potrebovať. Je jej dieťa, patrí pod jej ochranu.
Pozdvihla hlavu a zhlboka sa nadýchla. Musí ísť. V ústrety novému dňu, ktorý možno znovu nebude spĺňať jej očakávania, no bude krásny. Príjemný a voňavý. A niekedy záleží len na tom. Nájsť vo všetkom iba maličkú drobnosť, ktorá poteší srdce. Netreba chcieť veľké veci. A ona to vedela.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Klaudi* Klaudi* | Web | 15. března 2013 v 19:24 | Reagovat

Wow, tak toto je úžasné! Klobúk dole, všetko som si vedela dokonale predstaviť, vžiť sa. Dokonale si to napísala. Nejako tie pocity poznám. Asi aj preto mi to tak sadlo.
Som veľmi rada, že si pridala! :) Už sa neviem dočkať na ďalšie úžasné diela spod tvojho pera :)

2 Raniya Raniya | E-mail | Web | 17. března 2013 v 10:57 | Reagovat

Ahoj, Klaudi, ďakujem ti krásne za tvoj pochvalný komentár, veeeľmi ma potešil, samozrejme. ;-) Keď človek vie, že niekto číta, hneď má väčšiu chuť niečo aj písať. :-)

3 MIRA MIRA | 19. března 2013 v 15:36 | Reagovat

Krásne. :-) Aj ja sem chodím pravidelne a čakám, či si si to nerozmyslela a nepridáš niečo na pokračovanie. :-) Ale zatiaľ mi stačia aj nejaké jednorázovky. Aspoňže si na písanie úplne nezabudla. :-)

4 Raniya Raniya | E-mail | Web | 23. března 2013 v 19:20 | Reagovat

Mirka, ďakujem za podporu a že sem stále chodíš, veruže mám niečo na pokračovanie, mala to by jednorázovka, ale bola by veľmi dlhá a preto som ju rozdelila, bude mať tak do 5 častí maximálne. Dúfam, že sa vám bude páčiť. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.