Keď sa na mňa usmeje - ukážka

27. července 2011 v 20:40 | Raniya
Dnes Josného absolútne nezaujíma, že sme boli týždeň preč, diktuje nám príklady, veď túto päťminútovku musíme zvládnuť. Aspoň mu ušetrím čas. Nebude ma musieť opravovať, len mi hneď napíše päťku.


"Už sa teším na opravovanie," mädlí si ruky po písomke. "Syn mi odcestoval - do Španielska a druhý je tiež niekde odtatárený, takže budem mať pokoj."
ODCESTOVAL???
Lenka na mňa súcitne pozrie. Takže najbližšie dva týždne ho určite nestretnem. Úžasné.
Zvyšné tri hodiny som v akomsi tranze, sklamaná, i nahnevaná.
"Mám pre teba prekvapko," usmeje sa na mňa Lenka v šatni, v snahe rozveseliť ma.
"Aké?"
"Uvidíš. Čaká nás pred školou."
Pred školou? Čo ak...? Nie... Určite nie. Moja fantázia však pracuje na plné obrátky, v hrudi mi narastá bublina radosti i nádeje...
Puk!
Život ma poriadne ostré špendlíky.
Pred školou totiž stojí prekvapko, ale nie také, aké by som si priala ja.
"Jurko!" vrhne sa naňho Lenka natešene.
"Ahojte," usmieva sa na obe a moja kamarátka dostáva božtek na líce. Nesmiem jej závidieť! Nesmiem!
"Ahoj... Teda, vy ste sa už dali dokopy," vytisnem zo seba. "Super. Gratulujem vám."
"Svoju Lenku by som si nedal za nič na svete. Opantala si moje srdce." Keď sa to tak vezme, s Lenkou máme veľmi podobný vkus. Juraj je tmavovlasý, tmavooký, vysoký a štíhly a tiež je to starší exemplár. Asi dvadsaťšesťročný. Prvý rok učí na priemyselnej škole elektrotechniku. Býva u rodičov, ale stavia si dom... S Lenkou sa najskôr stretávali len vďaka sesternici, ktorá tam chodila do školy a moja kamarátka ju chodila sem-tam čakať. A ako vidím, prvé nesmelé pohľady priniesli ovocie. Vyšlo im to a ani Paríž ich nerozdelil.
"No tak poď, ideme do cukrárne," ťahá ma Lenka za rukáv.
"Nie, choďte sami, dlho ste sa nevideli. Ja pôjdem inokedy."
"Ale prosím ťa," pokrúti Juraj hlavou, "vôbec nám tam nebudeš vadiť."
"Myslím to vážne."
"Tak fajn, večer ti zavolám. Ahoj," vzdáva sa Lenka.
"Majte sa!" zakývam im, kráčajúc smerom na námestie.


V kostole je ticho. Sedí tu len jedna babka, taká ohnutá, že keby nezakašľala, ani by som si ju nevšimla. Snažím sa usporiadať si myšlienky, no pohľad mi poskakuje po laviciach, po spovedeľniciach. Tam som ho videla prvýkrát. Tie oči, čo ma tak očarili. Už je to rok... Ach, na začiatku to vyzeralo celkom sľubne. Ale teraz... Nie, ja sa nevzdám. Tie naše vzťahy napravím. Len aby sa už vrátil domov. Tak si švihni, môj milý Martin Josný.


Chcete vedieť, či sa Martin vráti a kedy? Či sa dajú s Táňou dokopy alebo nie? Nazrite sem a zanechajte nejaký odkaz! :)

http://www.mamtalent.sk/ked-sa-na-mna-usmeje.phtml?program=1&ma__0__id_b=6854
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 llen* llen* | Web | 28. července 2011 v 18:38 | Reagovat

Ahoj:) Ja čítam túto poviedku na P-I.sk a mne sa veľmi páči; Som do toho celá paf :P Bohužiaľ, ešte mi administrátory nepotvrdili registráciu (zahlásila som sa do majstra poviedkára:P) takže to neviem okomentovať tam...už sa veľmi teším na ďalšiu časť :)) A prajem veľa úspechov

2 Raniya Raniya | E-mail | Web | 29. července 2011 v 23:11 | Reagovat

Jéééj, llen* to si ma teraz vážne potešila! Som nesmierne rada, že to číta aj niekto mimo P-I. Ďakujem, ďakujem. A ideš do MP? Tak silno držím palce, nech sa ti darí. ;-)
Ďalšia časť už je, len ju treba prepísať :)

P.S.: Komentovať môžeš aj tu a nepotrebuješ ani pozvánku:  

http://www.mamtalent.sk/ked-sa-na-mna-usmeje.phtml?program=1&ma__0__id_b=6854

3 Soni.ska Soni.ska | Web | 11. září 2011 v 12:29 | Reagovat

Teeda!! Krásné..:-)

Jinak, po dlouhé době se vracím na blog k povídce.. doufám, že budeš ještě chodit ji číst:)

4 Raniya Raniya | E-mail | Web | 13. září 2011 v 10:42 | Reagovat

Vďaka!! A som veľmi rada, že sa k poviedke vraciaš. Ja sa stále chodím pozerať na tvoj blog a kde nič, tu nič. Konečne dačo bude. ;)

5 SargentSilvia SargentSilvia | E-mail | Web | 21. prosince 2011 v 22:20 | Reagovat

When you're in the corner and have got no money to go out from that point, you will need to take the <a href="http://goodfinance-blog.com/topics/credit-loans">credit loans</a>. Just because it should help you unquestionably. I get credit loan every single year and feel myself good because of that.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.