Ukradnuté srdce 2.

24. ledna 2011 v 14:15 | Raniya |  Ukradnuté srdce
Jack Sparrow

"Keď žena naňho takto rozvášnene skočí, no neviem, neviem..."






Z
eny v románoch vždy rady vrieskali, omdlievali a podobne, ale ja som bola v takom šoku, že som sa nedokázala ani pohnúť, iba sme na seba zízali a len podvedome som zhora vnímala kroky.
"Myslím, že by ste ma mali pustiť," zapišťala som. Moje nervy, prečo vždy, keď som v strese, pripomína môj hlas pricviknutú myš?
"Veľmi vtipné, skutočne, určite si zo mňa Temný pán uťahuje. Áno... chce, aby som pykal! Povedz, kto si! Je v jeho moci vytvárať viacero rovnakých osôb?"
Nechápala som, o čom hovorí a on ma zas nepočúval. Jediné riešenie bol nôž. I keď pochybujem, že by som mu bola schopná nejako ublížiť, po tom, ako zacítil na svojom hrdle čepeľ noža, sa stiahol a pustil ma.
"Nemohla zomrieť... nie," bezradne si mrmlal a znovu sa zvalil na zem. Nahmatal hrdlo fľaše a zdvihol ju pred seba, aby skontroloval, či tam ešte je aspoň kvapka, aj keď dosť pochybujem, že niečo videl. Prevrátil fľašu hore dnom, no keď nič nevytieklo, nahnevane ňou tresol o zem a takmer vzápätí zaspal.
Nerozhodne som pozerala na spiaceho chlapa i na kúsky skla a premýšľala, čo urobiť. Odmietala som spať v jednej miestnosti spolu s ožranom a tak som zamierila von. Na palube pobehovali námorníci, teda, aspoň myslím, že by som ich mala tak mala nazvať, hoci Jack mi viac pripomínal piráta, už len páska cez oko mu chýbala.
Pozorne som sa rozhliadala okolo seba, až kým som Jacka nezbadala pri kormidle. Síce bola všade tma ako v rohu i tak som rozoznala jeho siluetu, ktorá sa hrdo vypínala na tom vyvýšenom mieste. Očividne si svoju pozíciu vychutnával a ja som sa mu tú čarovnú chvíľku chystala prerušiť. Ale vari ja môžem zato, že sa mi jeho chlapi rozliezajú po mojej maličkej kabínke?! Žiadne také! S rukami pred sebou som sa vybrala za ním. Na jednom stožiari horel lampáš, ale čože je to jedno svetielko uprostred mora?!
More... Až teraz som si naplno uvedomila jeho vôňu... Špliechanie... Šum... Automaticky som zmenila smer a poriadne sa nahla cez palubu. Nádhera. Zhlboka som dýchala, všetkými zmyslami vnímala tú slanú arómu a bojovala s chuťou skočiť do vody. A to nebo... V živote som ho nevidela také jasné, posiate toľkými hviezdami. Očarene som na ne hľadela a chlapa v čiernom plášti úplne vypustila z mysle.
Loď sa jemne kymácala, vlny vystrekovali do výšky... Fakt tam chcem skočiť!
"Niekedy mávam také túžby i ja. Preto tak milujem more." Jack sa ležérne opieral o drevo vedľa mňa a pohrával sa s nejakou škatuľkou.
"Nevšimla som si vás..."
"Treba si cibriť ostražitosť. Čo ak je priamo za vami niekto nebezpečný?"
"Budem si to pamätať, ale ja som si myslela, že vás vaši muži poslúchajú."
Jack sa hrdo vypäl a otočil ku mne: "Samozrejme, som predsa ich kapitán."
"Tak potom prečo by mi malo niečo hroziť? Prikázali ste im, aby sa ku mne správali slušne."
Zasmial sa: "Šikuľka. Problém je v tom, že nie je slušne ako slušne."
"Chlapi," odfrkla som si znechutene a svoju pozornosť znovu obrátila na vlny. "A teraz ste tu len vy... Ste nebezpečný?"
"Pravdaže, teraz som to myslel všeobecne. Nie, nie, tu ti nehrozí žiadne nebezpečenstvo." Pozdvihla som obočie nad tým tykaním. To len ja mám pocit, že chce zmeniť tému?
"Hm..."
"Kapitán Jack Sparrow," natrčil mi ruku.
"Už ste sa mi predstavili."
Ušiel mu netrpezlivý povzdych a bola by som odprisahala, že prevrátil očami.
"Poznám predsa ženy ako si ty. Veľmi si potrpíte na oficialitách."
"Jaj tak, nebudem ti teda kaziť mienku o ženách, ako som ja," potriasla som mu rukou. "Čierna pasažierka, o ktorej viete, Weiya Cassattová."
Jack sa uchechtol: "Vynikajúco. Mám pocit, že s tebou tu bude riadna sranda."
Znovu vytiahol z vrecka škatuľku, otvoril ju a pozorne sa jej prizeral.
"Čo to je?" nahla som sa k nemu.
"Kompas. Výborná vecička."
"Hm... a nechýba jej niečo?"
"Nemyslím," vážne si prezeral kompas.
"Zišlo by sa silnejšie osvetlenie." Zdalo sa mi totiž, že tej "výbornej vecičke" chýbajú svetové strany, ale uznávam, že tma robí svoje.
"Toto je tak akurát. No, vrátim sa teda k svojej práci, bolo mi potešením," uškrnul sa.
"Fajn a ja do kajuty, začína mi byť chladno... Hej! Počkaj! U mňa je nejaký chlap!" osvietilo ma zrazu.
Jack zastavil: "Nó... neviem síce ktorý, lebo každý má určenú svoju prácu, ale možno bol unavený."
"Unavený? Tak nech si ľahne inde a nie ku mne! Okrem toho, je taký opitý, že ním ani nehnem!"
"Opitý?" Jack spozornel: "A čo pil?"
"A čo ja viem? Nič nezostalo a mňa neponúkol. A tých fliaš je tam neúrekom."
"Môj rum!" zaúpel Jack a rozbehol sa k mojej kajute.
"Vieš, koľko toho vypil? Veď už musí byť otrávený!"
"Čo ma po tom? Ak vypil môj drahý rum, letí cez palubu!"
To musí byť obrovské šťastie mať za kapitána osobu, ktorá dokáže zlikvidovať každého, kto sa čo i len pozrie na tú opojnú tekutinu.
Jack vletel dovnútra (podotýkam, že s vytaseným mečom) a už ťahal chlapa von, priamo pod lampáš.
"Ale... veď toto nie je muž z mojej posádky!"
"Nie? A kto je to?"
"A odkiaľ by som to mal vedieť? Hej, chlapi, máme tu čierneho pasažiera číslo dva, ibaže o tomto sme nevedeli!"
"Ja nie som čierny pasažier!" ohradila som sa.
"Nie, cica, nie si a teraz ustúp."
"Cica? Ja ti dám cicu!"
"Prineste vodu! A poriadne ľadovú! Kam si dal tie fľaše?" obrátil sa na toho chlapíka, čo sa mi po príchode prihováral.
"Dolu."
"Hm..."
Chudák muž. V priebehu jednej hodiny dva takéto šoky z ľadovej vody... No nechcela by som.
Tá istá reakcia. Vreskotu ajajáj, ale aspoň sa prebral. Chvíľu na nás nevidomo zazeral, no keď ma zaregistroval, chytil sa za srdce a zavyl. Jack na mňa pozrel: "Už si mu stihla dačo vyviesť?"
"Áno, takmer som ho zarezala a obliala studenou vodou," usmiala som sa nevinne.
"Ohohó, chudák chlapec. Keď žena naňho takto rozvášnene skočí, no neviem, neviem..."
"Haha."
Muž sa začal preberať: "Lily... Lily..."
"Máš sokyňu."
"Prestaň trepať somariny."
"On ju zabil, zabil a ja som nemohol nič urobiť... Je to moja vina," nariekal chlap a objímal Jackove nohy. Ten sa tváril mierne znechutene: "No dobre, dobre... Vezmite ho niekto odo mňa."
"Ako sa voláte?" ujala som sa slova ja.
"Lily... Lily..."
"Čo vy viete, možno je to tranzvestita."
"Jack!"
"Kapitán Jack!"
Prevrátila som očami. Samoľúby chlap.
"V poriadku, poriešte si to tu s ním, ja idem spať. Dobrú noc."
Nechala som ich, nech si s ním urobia, čo uznajú za vhodné a konečne som sa mohla začať vybaľovať. Posteľ síce nič moc, ale keďže som získala to, čo som chcela, bola som pomerne spokojná. Knihu som si schovala pod vankúš, do škatule pri posteli naukladala nôž i sprej a snažila sa zaspať. Ľahké to nebolo. Už len preto, že tá loď sa neustále kymácala.
Predsa len som načas zadriemala, no po chvíli ma prebudil hluk. Vyskočila som z postele, chvíľu sa dezorientovane obzerala, no keď ku mne doľahli vety ako "pripravte delá" a "otočte loď", nebolo mi všetko jedno.
"Čo sa deje?" vybehla som von z kajuty. Do očí mi udrela obrovitánska loď plaviaca sa len zopár metrov od tej našej.
"Schovajte sa a nevychádzajte von! Bude to tu nebezpečné!" zreval na mňa jednej chlap.
To som si už domyslela.
"Jack, Jack! Ehm, kapitán Jack, čo sa tu deje? Čia je tá loď?!" zakričala som na Jacka a ponáhľala sa k nemu, nehľadiac na to, že by som tak mohla ohroziť svoj život.
"Chystajú sa na nás zaútočiť! Ale ja im svoju Čiernu Perlu nedám! Čierna Perla je moja! Moja!" vykrikoval Jack zo stožiara.
No nazdar...





***
Viete, chvíľku to potrvá, kým sa lepšie rozhýbem ( a uvedomujem si, že tá štylistika môže pokulhávať ), ale snáď vás to neodradí.

A venujem všetkým, ktorí zbožňujú Jacka aspoň spolovice tak ako ja!
srdiečko
srdiečko
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 mojsvet-myworld mojsvet-myworld | 24. ledna 2011 v 14:59 | Reagovat

Jhuuuj nádherný príbeh ♥ ľubím......a kto by nemal rád (kapitána) Jacka Sparrowa :D weď Johnny Depp je ÚŽASNÝ  a už sa teším na piráti z karibiku 4 :DDDDDDDD v máji yeees !

2 Saďa Saďa | 24. ledna 2011 v 16:06 | Reagovat

Súhlasím :-D  :-D. Výborne som sa nasmiala, naozaj úžasné. Písať s Jackom určite nie je jednoduché, ale ty si to zvládla na jedničku. Som zvedavá čo bude so Severusom alebo Lily?? :-D. Naozaj moc moc perfektné, užívala som si to :-D .

3 Raniya Raniya | E-mail | Web | 24. ledna 2011 v 21:07 | Reagovat

Ďakujem, ďakujem, merci, thanks a nabudúce využijem aj iné slová :-)
Veru, kto by len nezbožňoval úžasného kapitána Jacka Sparrowa?! :-)
Nie, nie je to jednoduché, ale keďže sa mi to zatiaľ darí, som spokojná ;-)
Pevne verím, že si to budete užívať aj naďalej. :-)

4 Saďa Saďa | 25. ledna 2011 v 20:48 | Reagovat

Jáj kedy tu už bude tá trojka?? neviem sa dočkať. :-D

5 Raniya Raniya | E-mail | Web | 25. ledna 2011 v 21:41 | Reagovat

Hmmm, asi by som sa mala začať o môjho Jacka báť, lebo ty si tu naňho brúsiš zuby a takto verejne :-D :-D Neviem, kedy bude, mala som dôležitejšiu robotu, veď počkáš, nie?! ;-) Áno, počkáš. Budeš musieť :-P

6 Soni.ska Soni.ska | Web | 26. ledna 2011 v 19:12 | Reagovat

Kurňaaa..ty jsi vážně můj člověk, nejdřív Severus, teď Jack.ááááá, krásný!!!♥

7 Saďa Saďa | 26. ledna 2011 v 19:40 | Reagovat

O tých zuboch máš pravdu, doslovne pravdu :-D :-D. Nič iné mi nezostáva len čakať...ale ja som trpezlivá ;-)

8 Raniya Raniya | E-mail | Web | 26. ledna 2011 v 19:54 | Reagovat

Soni.ska - smejem sa :D :D Nejako sme zaťažené na tých istých chlapov :-D :-D Pevne verím, že sa ti aj tie ďalšie kapitoly budú páčiť :-)

Saďuš - Som rada, že si trpezlivá, už som dnes skoro bola nalomená dnes, že pôjdem písať, ale vyzerá to biedne :-? A inak... zrejme ti ho prenechám. A nie je to kvôli Seviemu :-)

9 mojsvet-myworld mojsvet-myworld | 28. ledna 2011 v 11:56 | Reagovat

promin ješte stále nemám tu druhú kapitolu.......prepáč ešte to trochu potrvá......no proste nemám inšpiráciu XD

-obiham affs

10 Saďa Saďa | 28. ledna 2011 v 15:33 | Reagovat

Dúfam že sa dnes už dočkám :-D . a kvôli komu??? O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.