30 - Keby bolo keby

11. prosince 2010 v 17:21 | Raniya |  Od srdca k srdcu
Minule som si to tu prezerala a ja tu nemám túto bonusovú časť!!! Viem, že je to totálne od veci, ale táto 30.kapitola s názvom Keby bolo keby bola napísaná ako "utešenie". Takže... Čítať nemusíte, ale bude to tu....Čo by sa stalo, keby na Vianoce neprišli smrťožrúti do Rokfortu? Čo by sa stalo, keby sa neobjavil Voldemort? Čo by sa stalo, keby Chris nezabil Severusa? To všetko môžete zistiť teraz. No toto je skutočne posledná kapitola a žiadne iné OSKS už nebude, preto vám prajem príjemné čítanie!



Toto je akoby pokračovanie od  25.kapitoly :)



"
R
aniya, milujem ťa," šepne Severus a priblíži sa k Raniyinej tvári. Na tvár im začínajú dopadať maličké chladivé vločky. Raniya sa rozžiari ako slnko a jej pery vyrieknu len dve slová.
"Milujem ťa."
Nakloní sa ešte viac k nemu a ich pery sa stretnú. Najprv v nevinnej puse, potom postupne viac. Severus jej bozkáva hornú peru, jazykom skúma vnútro úst, ohnivými bozkami zasypáva celú tvár. Strieda sa nežnosť s vášňou. Severus postupuje ďalej, bozkáva jej nežne krk, jemne prechádza prstami po chrbte, po bokoch, stíska ju v náručí akoby sa bál, že mu ujde a stratí sa v lese ako splašená srnka. Postupuje k priehlbinke na krku, vdychuje jej vôňu a ďakuje nebesiam, že mu Raniyu priviali do cesty. Mapuje jej krk bozkami, až kým Raniya nevzdychne. Vtedy sa vráti k jej rozhorúčeným perám, pritisne k sebe tak tesne, až cíti ako prudko jej bije srdce pod habitom. Ich srdcia sa spájajú v jedno, odovzdávajú sa jeden druhému. Severus spustí ruku k Raniyinej dlani, prepletie si s ňou prsty a takto spojené ruky strčí pod jeho habit. Nahmatá list a rýchlo jej ho vtlačí do dlane.
"Čo je to?"
"Otvor a uvidíš."
Raniya teda poodstúpi do svitu mesiaca, roztvorí list a číta. Srdce jej vynecháva údery, potom znovu silno bije, tvár jej zalieva červeň. Keď dočíta, pozrie pred seba, no Severusa niet. Sklopí zrak a od prekvapenia otvorí ústa. Severus pred ňou kľačí na kolenách, v očiach mu tlejú plamene lásky.
"Vezmeš si ma?" vyslovia jeho pery. S Raniyou sa zatočí celý svet. On si ma chce vziať! Mňa! Obyčajnú študentku! Z Chrabromilu! Raniyu Richmondovú! Nemôže tomu uveriť.
Severus ešte stále kľačí na zemi. Čaká. " Chcem sa vedľa teba zobúdzať každé ráno, cítiť tvoju vôňu, starať sa o teba a spraviť ťa tou najšťastnejšou ženou na svete. Prosím, dovoľ mi to."
Ticho. Raniya je ešte stále v šoku. Po chvíli sa rozhýbe.
"Severus. Jasné, že áno. Vezmem si ťa," zasmeje sa Raniya šťastne. Severus vstane, vezme ju do náručia a roztočí sa s ňou po tráve. Pobozká ju na pery.
"Poďme späť do Veľkej siene zabaviť sa. Toto oslávime. Spravila si ma tým najšťastnejším mužom na svete a ja sľubujem, že spravím všetko pre to, aby ti pri mne nikdy nič nechýbalo a bola si šťastná!"
Ruka v ruke sa teda vydávajú späť na tanečný parket. Znovu hrá rýchla hudba a tak sa obaja zamiešajú medzi natriasajúce sa páry.
Zrazu sa pri nich zjaví Stéphani a odtiahne Raniyu nabok.
"Kde ste boli?" zakričí jej do ucha, aby ju bolo počuť.
"Poďme von, tam ti všetko porozprávam."
Kývne Severusovi, že sa o chvíľu vráti, vyjdú pred Veľkú sieň, Raniya skontroluje, či niekto nie je na blízku a všetko jej porozpráva.
"Budete sa brať?"
"Áno," takmer sa Raniya roztancuje. "Pôjdeš mi za svedka?!"
"No samozrejme!" zvýskne Stéphani.


* * * * *

Raniya pozerá do veľkého zrkadla, zaveseného na stene v žltej izbe. Pozoruje svoje vyčesané vlasy, zopnuté dlhým závojom, svoje zelené, od radosti rozžiarené oči, svoje nádherné šaty s tenkými ramienkami, posiate drobným ružičkami a bohato nariasenou sukňou. V rukách zviera kyticu bielych ruží.
Spoza dverí sa ozývajú hlasy Sally a Stéphani.
"Tú tortu donesú o polhodinu," povie Sally. " Aj kytice chýbajú. Tie biele. Do obývačky. A keď prídu čašníci, pošli ich, prosím ťa, za mnou."
Otvoria sa dvere.
"No ako, holubička moja? Pripravená?" usmeje sa Sally.
"Áno," prikývne Raniya. "Ako by som nemohla byť. Beriem si toho najlepšieho muža na svete."
"To máš pravdu."
Vo dverách sa zjaví Raniyina mama.
"Nechám vás."
Mama s dcérou osamejú.
"Tak, už je z teba veľká žena," pousmeje sa mama. "Dospela si. Si krásna a verím, že budeš šťastná."
Raniyi steká po líci slza.
"Mami, budem. Ak budem so Severusom, budem šťastná určite. Len či..."
Hoci je Raniya šťastná a vzrušená z predstavy nového života, predsa ju trochu zhrýzajú pochybnosti.
"Len či bude šťastný aj on?" dokončí mama. "Takéto pocity sú normálne. Vôbec sa nemusíš báť. Severus vyzerá byť perfektný muž, veľmi sa mi páči aj otcovi. A vidno na ňom, že ťa zbožňuje. Budeš šťastná, zlatko, budeš. A on tiež. Si úžasný človek. A pokiaľ ho miluješ, nie je o čom," usmeje sa Raniyina mama.
"Ďakujem," šepne Raniya a objíme mamu okolo krku. Presne toto potrebovala počuť. Jej mama vždy vie, čo povedať.
Naposledy si upraví vlasy a obe schádzajú dolu po schodoch, kde už čakajú Sally, Elis, Dumbledore, Stéphani, Gellert, Rubi, Raniyin otec a nakoniec, v čiernom obleku Severus Snape. Vždy bol v čiernom a predsa dnes vyzerá inak. Niečo vyžaruje z celej jeho postavy. To niečo je láska a radosť, že si berie lásku svojho života.
Raniya pomaly zostupuje po schodoch na tvári má široký úsmev a pohľad patriaci len jednému človeku. Po pochybnostiach nezostalo ani stopy. Všetko zostalo hore v izbe. Dolu zišla len Raniya Richmondová v snehobielych šatách a je pripravená stať sa Raniyou Snapovou.
"Raniya, dnes si nádherná," chytí ju Severus za ruku.
"Ty tiež," žmurkne na neho nevesta a spoločne vychádzajú von, aby navždy spojili svoje životy.


* * * * *

"Kope?"
"A ako," zasmeje sa Raniya. Severus rýchlo priloží ruku na Raniyine vypuklé bruško. Je to nádherný pocit. Také malé niečo, ešte to nemá ani poriadne pršteky, očká stále zatvorené a už je to živšie než čokoľvek iné na svete. Severusova ruka sa trochu nadvihne. Obaja sa šťastne usmejú. O dva mesiace budú mať maličké bábätko. Vraj dievčatko. Jediný problém bol dohodnúť sa na mene.
Severus chcel Raniyu- po mamičke. No jeho manželka s tým nesúhlasila.
"Nie, nebude sa volať ako ja. Budú na nás kričať a prídeme obidve. Alebo predstav si, že bude mať tajného ctiteľa, príde jej list a ja ho omylom otvorím v domnienke, že je pre mňa. To by ju určite nepotešilo. Nie, nie. Mám lepší nápad. Čo takto....Sally?"
"Sally?"
Severus si Raniyu pritúli k sebe. "Výborne, to je krásne meno. Bude to naša malá Sally Snapová."

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Marka Marka | Web | 12. prosince 2010 v 17:12 | Reagovat

:D hezu bloček :-D

2 *Green♥Charlotte* *Green♥Charlotte* | Web | 15. prosince 2010 v 19:48 | Reagovat

páni..píšeš skvěle..moc se mi líbí tvůj způsob psaní..nechceš spřátelit?? :-)

3 *Green♥Charlotte* *Green♥Charlotte* | Web | 15. prosince 2010 v 21:36 | Reagovat

tak to jsem ráda..ale přidám si tě až zítra jestli nevadí..dneska už nemám čas.. :-)

4 Lienka Lienka | Web | 19. prosince 2010 v 14:30 | Reagovat

Raniyyyyyyyy!!!! :D  :D Ja som si teraz zapla tvoj blog a čo to nevidím?! O_O  predtým som si neprezerala tak články, lebo som čítala na Priori, ale sledujem že tu čosi nesedí. OSKS!? Ja taký šok :D
Júúj velmi pekné :) Ja neviem čo mi je ale v poslednom čase som taka precitlivená či čo, všetko ma rozhádže, ešte aj pri poslednom diely Monk-a som sa skoro rozplakala, nebyť toho že vedla mňa sedel oco tak som neone.. :D ...dobre, to je mimo tému :D  :D
Aj keď tu to skončilo krásne, aj tak to je len Keby bolo keby :-( Príbeh sa už skončil tak ako mal.. aj keď aspoň v tomto im mohlo byť ďalej spolu krásne :)
Taký vianočný darček to bol pre mňa :-)

5 Raniya Raniya | E-mail | Web | 19. prosince 2010 v 16:09 | Reagovat

Jájha, Lienka moja, ty si toto nečítala? Na P-I to bolo, aj som to sem najskôr nechcela dávať, lebo príbeh sa SKONČIL TAK, AKO BOLO V 29.KAPITOLE, toto bolo len také naozaj, KEBY BOLO KEBY. Nie že to budete niekto považovať za koniec príbehu, to teda nie!
Vieš čo, to bude asi tým počasím, alebo ja neviem, lebo ja som tiež nejaká na mäkko :D
Vianočný darček pre teba? Tak to sa teším, že sa mi podarilo niekoho takto potešiť. :-) :-)

6 Naginy Naginy | 8. června 2011 v 20:41 | Reagovat

Uau, tak to bola najúžasnejšia poviedka, akú som kedy čítala! :D aj keď Severus... Ach, ako dlho som sa trápila pre Arlette... Obľúbila som si ju hneď... A nie nevinnú, dokonalú komornú...
Nádej zomiera posledná.
Dúfala som, že Avada zasiahla len retiazku...
Naivná predstava... Chudák :-(

7 Raniya Raniya | E-mail | Web | 11. června 2011 v 10:17 | Reagovat

Milá Naginy, veľmi ma potešilo, že sa aj pri takýchto starých poviedkach niekto pristavil! A že sa mu aj páčili, veľmi si to cením, pretože to boli moje "spisovateľské začiatky" a ani zďaleka to nie je napísané tak, ako by malo :-P Ale snažila som sa.
Krásne ti ďakujem za pochvalu... Mám tomu rozumieť tak, že si prečítala všetky moje poviedky? Alebo teda väčšinu?
V každom prípade som rada, že si si obľúbila moju milovanú Arlette, lebo mnohí tu boli voči nej nabrúsení. :-D A pritom to bola jedna úžasná žena, vynaliezavá a hlavne milujúca. Deana bola až príliš dobrá.
Hm... Len neviem teraz, akú retiazku myslíš. Aj tak však ešte raz ďakujem. <3 <3 <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.