25.kapitola

13. října 2010 v 16:46 | Raniya |  V zajatí minulosti

No, tak je tu posledná kapitola. Ja viem, že mi to dlho trvalo, ale nebola slina ani čas, takže... Príjemné čítanie.

***

Konečne doma



Severus prudko mykol hlavou. Je v Škriekajúcej búde! Posadil sa. Hľadel na svoje ničím neporušené ruky, bez pľuzgierov, na svoj habit v stave, v akom bol, keď tu, na tomto mieste, naňho Voldemort poštval Nagini... Okamžite si siahol na krk. Nie, rany po jej zuboch sa nevrátili. Je živý a zdravý.
V hlave sa mu premieľal rýchly kolotoč myšlienok a spomienok na dva roky, ktoré prežil v úplne inom svete. Miestnosť sa nezmenila. Vari sa tu čas ani len nepohol? Automaticky pozdvihol prútik: "Expelliarmus!"
Miestnosťou preletel červený záblesk a spráchnivená stolička preletela na druhú stranu.
"Áno!"
Hoci bol Severus zmätený z vývinu situácie, predsa nedokázal potlačiť radostný tón v hlase. Konečne všetko fungovalo tak, ako malo. Len... len jedna osoba tu chýbala. Bol v minulosti dva roky, čo na ňom nemohlo nezanechať žiadne následky. Zapríčinil jednu smrť. Deanu možno jeho vinou zabili tiež. Už nebol tým istým Severusom Snapom, čo predtým. Aj keby v šestnástom storočí prežil jeden deň, poznačilo by ho to. On už zažil pocit byť milovaným, niekto ho potreboval. Nebol len na druhom mieste... Nemal len odpad, ale zlato. To najkrajšie, čo si mohol priať. Ženu, ktorá ho milovala. Dokonca dve.
Poznal len jediné východisko. Pozviechal sa zo zeme, oprášil si habit a pomalým krokom sa vybral k dverám. Preplazil sa dlhým tunelom a na jeho konci ho ovanula vôňa Rokfortu. No niečo sa mu tu nezdalo. Keď umieral, Voldemort chystalútok. Podarilo sa mu to? Zabil Harryho Pottera? Oslavuje teraz niekde? Alebo Potter zbabelo utiekol, aby si zachránil vlastnú kožu? Vôkol bolo priveľké ticho. Podľa Severusa to neveštilo nič dobré.
Potichu stúpal po mäkkej tráve, ostražito sa obzeral, prútik držal pevne v ruke... Jeho kroky sa ozývali po tichej chodbe, nikde ani hláska. Konečne zastal tam, kde sa potreboval dostať. Heslo už nepotreboval, kamenná socha bola obitá, príšera, ktorá vždy posmešne pozorovala príchodiacich, bola tíško, s privretými očami, opretá o stenu. Severus na ňu chvíľu nerozhodne hľadel, no potom vykročil po točitom schodisku. Spoza pootvorených dverí sa ozývali hlasy.
"Vraciam bazový prútik naspäť, odkiaľ prišiel. Môže zostať tam. Ak zomriem prirodzenou smrťou ako Ignotus, jeho sila sa stratí, však? Predchádzajúci pán nikdy nebude porazený. Tým sa to skončí."
"Si si istý?" ozval sa chlapčenský hlas túžobne.
"Myslím, že Harry má pravdu." Takže Potter, Grangerová i Wealsey žijú!
"Ten prútik spôsobil viac nešťastia, ako je hoden. A ak mám byť úprimný, ja som už mal dosť problémov na celý život."
"Ehm," odkašľal si Severus a vstúpil dnu. Ozval sa zhrozený výkrik a záplava hustých hnedých vlasov sa ocitla na zemi. Vzápätí
sa pri nej zjavil Ron, hladkal Hermionu po pleciach a obaja vyvalene hľadeli na muža pred sebou.
"Profesor Snape!" zvolal Harry.
"Severus!" Dumbledorov hlas znel prekvapene, ohromene.
"Vy žijete!"
Severus pozrel na Hermionu: "Áno, žijem..."
"Ale ako je to možné? Veď sme boli pri tom... tom... keď ste zomreli."
Severus sa mierne pousmial, čo všetkých vyviedlo z rovnováhy. Severus Snape sa usmial?!
"Severus, prosím, vysvetli nám to. Tuto Harry splnil svoju úlohu, Voldemort je mŕtvy..."
"Áno?" spýtal sa Severus bez záujmu. Jemu to už bolo jedno. Chcel len jedno. A ak sa to podarí, Temný pán mu už nikdy nezíde na um.
"Áno, aj vďaka... vám. Vašim spomienkam."
"Aha."
"Ďakujem vám."
"Dobre, dobre, nepodlizujte sa mi tu, Potter," zaceril sa Seevrus. Konečne sa na seba podobal.
"Tak, Severus?"
Snape si povzdychol. Nebolo mu po vôli rozprávať svoj príbeh pred študentmi, ale musel. A tak opisoval obdobie, v ktorom sa ocitol, podmienky, ako spoznal Arlette, Deanu, ako sa do neho Arlette bezhlavo zamilovala, čo jej prinieslo len smútok a bolesť, ako bol na vojne, opísal Fréjusove a Euquiteine intrigy, smrť Rolphusa, Arlette, jeho vlastnú... Keď skončil, premohnutý citmi sedel na stoličke s hlavou zaborenou v dlaniach, načúval tlkotu svojho srdca a čakal na odpoveď. Odpoveď na nevyslovenú otázku...
Dumbledorov portrét sa na neho milo usmieval: "Iste by si teraz chcel vedieť, prečo sa to udialo."
Severus so záujmom zdvihol hlavu. Naozaj by Dumbledore vedel odpovedať?
"Áno."
"Takže. Takéto niečo sa nestáva pravidelne. Pravdu povediac, pochybujem, že sa takýto prípad už niekedy udial. Stáva sa to len ľuďom, ktorým...," pozrel na trojicu študentov, " ľuďom, ktorým sa v živote nedostalo príliš lásky. Je to akási odmena. Ak bojuješ za niečo, čo chceš a miluješ, dosiahneš to. Ty si celý život miloval Lily, no osud ti ju nedoprial. Týmto spôsobom ti bolo dopriate šťastie, ibaže v inom svete." Dumbledore dohovoril a milo sa na Severusa usmieval.
"A čo mám z toho? Žena, ktorá vo mne zaplnila to prázdno je v inom svete! Zrejme mŕtva!"
"A možno ešte žije."
"Pane," ozval sa Harry nadšene, "mám jeden návrh. Možno by to mohlo fungovať. Tento... prútik. Dokáže úžasné veci, nie?!"
"Áno," prikývol Albus.
"Takže by stačilo, ak by sa profesor Snape chytil nejakého prenášadla a za pomoci viacerých kúziel by to mohlo vyjsť."
V Severusovom srdci vzplanul plamienok nádeje. Je možné, že...?
"Ó, Harry, ty si veľmi dôvtipný. Áno, skutočne by to mohlo vyjsť."
"Naozaj?"
"Severus, chceš sa skutočne vrátiť do šestnásteho storočia bez nároku a nádeje na návrat? Poriadne si to premysli, pretože Harry ti môže zabezpečiť len jednosmerné prenášadlo."
Severus si povzdychol. Ešte stále má nádej, že Deana žije. Nevie síce, ako rýchlo tam plynie čas, ale za pokus to stojí. Ak už je mŕtva, vezme si život i on. No tu už pre neho nemá vôbec nič zmysel.
"Áno."
"Ak si si istý, dobre. Harry, vezmi tamtú striebornú skrinku. Otvor ju, vyber z nej zvonček a podaj ho Severusovi."
Harry urobil ako mu Dumbledore kázal.
"Teraz nad tým mávneš prútikom a povieš Ferulla. Severus, verím, že sa tam budeš mať lepšie. Zbohom," usmial sa Albus.
"Zbohom," ozvali sa Ron s Hermionou jednohlasne.
"Zbohom," pozrel
Harry do čiernych očí naplnených vďačnosťou.
"Ďakujem."
"Ferulla!"
Severus pocítil trhnutie v páse, riaditeľňa zmizla a v priebehu pár sekúnd sa ocitol pred ošarpanou budovou. Zvonček sa rozplynul a Severus navždy uviazol v minulosti. Ale bol konečne doma.
Slnko pomaly vychádzalo. Rubínová žiara sa rozlievala po okolí prezrádzala každý kvet i hmyz učupený v tráve. Severus pozrel na budovu. Bola to väznica. Tu niekde by mala byť Deana. Potichu vkĺzol dnu a náhlil sa po schodoch dolu, do podzemia. Jediné šťastie bolo, že nikoho nestretol. Všetci boli zrejme na hranici
a hľadali jeho telo, ktoré zmizlo.
Vtom ju zbadal. Opustene ležala na dlážke, mŕtvo si pohmkávala...
"Deana!"
"Sev?!" Hlas jej od prekvapenia preskočil, div si krk nezlomila, čo sa tak rýchlo zdvihla. "Čo tu robíš? Veď..."
"Všetko ti vysvetlím, teraz sa však musíme ponáhľať!"
Zvesil kľúče zo steny, vzal Deanu za ruku a spoločne vybehli von. Z diaľky sa ozýval krik. Nikoho však nestretli. Svojmu nešťastiu nemohli uveriť.
"Odídeme do zahraničia. Fréjus ani
Euquitea by nás nenechali na pokoji, ak by sme tu zostali. V prístave sa nalodíme na nejakú loď a vyrazíme. Začneme žiť nový život."
Deana Severusa takmer nespoznávala. Bol šťastný, mal toľko plánov...
V prístave kotvila len jedna loď. A tá sa práve zberala za svojím cieľom. Paluba bola plná sudov a truhlíc naplnených kožušinami. Pohodlnejšiu prepravu si už nevedeli ani predstaviť. V tichosti čakali, kým loď vypláva z prístavu, napäto počúvali kroky ozývajúce sa na palube a až keď nastalo ticho, odvážili sa vystrčiť hlavy von. Po oblohe plávali snehobiele oblaky, pripomínajúce kôpky šľahačky, ovzduším sa niesla slaná vôňa a vlny neustále plieskali o steny lode. Obaja podišli k zábradliu a vdychovali slobodu.
"Sev, milujem ťa. Ďakujem Bohu, že mi ťa poslal do cesty," zaševelila zrazu Deana dojato a oprela sa o Severusovu hruď.
"To isté i ja, Deana, i ja."
Pozdvihol jej bradu, na chvíľu sa stratil medzi hviezdami v jej očiach a ich pery sa stretli. Dve srdcia konečne našli pokoj a lásku.
Ani jeden si však nevšimol čiernovlasú ženu, ktorá ich z neďalekého ostrovčeka pozorovala mandľovými očami.




 C
E
I
N
O
K





Ruža




Posledný odsek, posledná veta, posledné slovo. Príbeh sa skončil. Šťastne. Áno, keď sa na to pozrieme zo Severusovej strany, nič lepšie sa už nemohlo stať. Po dlhých rokoch trýznenia znovu našiel spriaznenú dušu, niekoho, kto ho bude milovať, podporovať, nebude musieť o svoju lásku s nikým súperiť, azda len so samotným životom. I z Deaninho pohľadu to skončilo šťastne, veď našla muža svojich snov, hoci už nedúfala. Raz sa popálila a neverila. A predsa uverila.
No bol to šťastný koniec i z pohľadu krásnej, no nešťastnej Arlette Surveyorovej?
Od detstva snívala o svojom princovi na bielom koni. Túžila zažiť lásku, dotyky milovaného človeka, bozky, nežné vyznania, pocit istoty a bezpečia. Ako spieva Igor Timko, milovať je krásne, no krajšie je byť milovaný. Má pravdu. Čo má človek z toho, ak miluje niekoho, kto mu to neopätuje? Nič, okrem bolesti, hnevu, sklamania a horúcich sĺz.
Arlette milovala Severusa od prvej chvíle, čo ho zočila. Bol pre ňu stelesnením odvahy, krásy, dokonalosti. Nedbala na vek, výzor, pre ktorý ho mnohí odsudzovali (mastné vlasy a krivý nos nie sú práve najpríťažlivejšie, to je pravda). Túžila len po jednom. Získať jeho lásku, starať sa o neho, zahrnúť ho svojou láskou, dať mu potomkov...
Možno keby si vybrala niekoho z jej sveta, neskončila by tak, ako skončila. Arlette urobila len jednu chybu vo svojom živote, ktorá už odvíjala všetky ostatné. Tou chybou bolo, že sa zamilovala.
Pre Severusa zachádzala za hranicu svojich síl. Vyskúšala všetky ženské zbrane. Šaty, výstrihy, parfémy, nahé telo. Prezliekla sa za chlapca, strávila tak so Sevom dva týždne. Nastavila mu lesť, ktorá sa vydarila. Vydala sa za neho. Nič viac. A tak navštívila bosorku. Opatrovala kameň lásky, modlila sa. Prosila. Kričala. Vyhrážala sa. Bola povýšenecká. Naivná. Milujúca. Hlúpa. Verila svojmu snu, nestrácala vieru. Možno v niektorých okamihoch života áno, no vždy sa pozbierala.
Možno keby na Sevovi tak nelipla, nebola taká žiarlivá, keby nešla vtedy vyčkávať Deanu, nezomrela by. No ak by tak neurobila, žila by v sladkej nevedomosti. Tak čo je lepšie? Myslím, že takýto osud bol pre ňu vykúpením. V pozemskom živote sa natrpela viac než dosť.
Bude mi za ňou smutno, bola príliš živá. Nebola ideálna, mala svoje chyby, ktoré ju robili (pre mňa) príťažlivou.
Ja jediná som vedela úplne od začiatku, že Arlette Seva nezíska. Že jej ho uchmatne Deana. Často mi bolo ľúto, že moja Arlette nemôže zažiť to, čo by som jej za normálnych okolností dopriala. Myslela som si, že si Deanu obľúbim viac, pre jej vlastnosti, no nestalo sa tak. Bola až príliš ideálna.
Takže dúfam, že týmito mojimi poslednými slovami ste si Arlette aspoň trochu obľúbili a odpustili jej. Možno by ste urobili to isté na jej mieste. Človek nikdy nevie.
Moja tretia dlhá poviedka. Každá bola iná, každú som si obľúbila. Ak budete chcieť čítať, budem len rada. Je veľmi nepravdepodobné, že by som začala niečo nové. Pokúsim sa dokončiť LNL, čo bude z nedostatku času mierne náročné. Škola, maturita a do toho chcem ešte skúsiť šťastie s niečím vlastným. Ak by sa mi to podarilo, máte na tom dosť veľkú zásluhu.
Takže, ja sa vám už len poďakujem, lúčim sa s Arlette, Severusom, s Deanou, s Euquiteou (Etiketa, Ekita a rôzne vyslovovania ma veľmi bavili :-)), s Fréjusom... Možno tu nebolo potrestané zlo a dvaja vrahovia žijú pokojne ďalej, možno ešte zabijú, ale tak to už v živote chodí...
Ďakujem vám, že ste komentovali, čím ste ma povzbudzovali k ďalším kapitolám, ďakujem za všetky pochvaly či kritiky. patrí vám za to veľké ďakujem. A tiež ma veľmi teší, že ste sa sem so mnou presťahovali z p-i.sk.
Už nepoviem nič (i tak som sa už rozkecala dosť). Len ma, pekne vás prosím, naposledy poctite svojimi komentármi. Pochvaly, kritiky, vaše pocity z celej poviedky, čokoľvek, napíšte mi to. Veľmi by ma potešilo, keby každý, kto túto poviedku čítal, napísal aspoň zopár slov, aby som vedela, koľkí z vás čítali a žili s tým.

ĎAKUJEM!

Špeciálne chcem poďakovať Sadi, Majke, Lienke, Iwusi, ktoré prečítali všetky moje poviedky, čo som kedy napísala. Za to im patrí obrovský obdiv a vďaka.


P.S.: Ak by ste takto na maturite rozanalyzovali Arlette, máte 1* u mňa :D

P.S.: Ja som pred nedávnom dostala kameň lásky, ale poviem vám, nefunguje celkom tak, ako by mal... nuž, to len tak, na okraj
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Majka Majka | 13. října 2010 v 18:30 | Reagovat

Rubinka moja zlatá, add1. odpusť mi tú Etiketu, ale fakt to meno bolo pre mňa náročné :-D add2 požiadala by som ťa, aby si sa nelúčila, totiž, jam ám strpenia vyše hlavy a keď tu zbadám čosi nové, až sa mi srdco rozbúcha, že čo to bude, niečo nové, niečo, čo ma zabaví, prípadne ako príjemné strávenie času, takže s tý msa nelúč, totižto, teší msa na tvoje ďalšie poviedky,príbehy a verím, že raz aj samostnatné romány :-) add3 NEĎAKUJ mi za to, že čítam, totiž čítam to z vlastnej vôle a nie z donútenia, tak sa nepatrí aby si mi ďakovala, možno za ten zošit hej, ale nie za čítanie :D  mám rada tvoje poviedky a príbehy, aj básničky, sú úžasné, na niektorých sa fantasticky pobavím, pri niektorých idem oči vyplakať a tak... sentiment nikdy neuškodí- samozrejme len trošičku :-) add4 pri mature držíme spolu!!! ako po celý rok s naším úžasným spoločným alternatívnym rozvhrom :D  :D  :D neboj nič, matura ubehne ako voda, stresu bude síce plno, ale mi to zvládneme a ty sa konečne vrátiš späť na svoje kolaje a bude to tu pribúdať až taká pasia :-)
add5 táto poviedka, teda VZMbola fantastická, možno ako som už povedala by bola lepšie, keby tam stále nepapajú tú kašu, z ktorej už mňa napínalo, ale v pohode som to zvládla 8-)  a záver...mmm taký nesmierne záhadný, kto byť tá pania na ostrove???? 8-O  add6 zabudla si poďakovať našej Merčulke za psychickú podporu!!!!! [:tired:] :D
Myslím, že tolko odo mňa nazatiaľ stačí, možno sa ti tu ešte vyjadrím, ale až časom, idem sa pustiť konečne do kroniky :-) čakám správu na fb :)

2 betuš betuš | 13. října 2010 v 19:01 | Reagovat

;-)

3 Lienka Lienka | Web | 13. října 2010 v 19:56 | Reagovat

Čakali sme a dočkali sme sa! Už som ani nedúfala že sa Sevie dostane s5 k Deane. Jednoducho krásne, ináč som to ani opísať nevedela keď som dočítala poslednú vetu. Teraz si spomínam ako to všetko začalo, keď sa Severus dostal do "iného sveta", spoznal Arlette a Deanu, prežil tam 2 roky! Znova a stále ťa obdivujem Raniy :-)
Musela som sa zasmiať pri "Severus Snape sa usmial?!" :D Škoda že už nebudeš môcť tak pridávať poviedky, ale musíme to prežiť! Aspoň ja teda sa už teraz teším keď niečo vytvoríš! :-)
A ja ďakujem Raniy tebe, že môžem čítať tvoje poviedky :-)

4 Raniya Raniya | E-mail | Web | 13. října 2010 v 21:09 | Reagovat

[1]: Oni tam stále papali kašu? Ale čoby, to vôbec nie je pravda... Tak ma veľmi teší,že budeš čítať aj v budúcnosti :-) I keď neviem, či po mature budem mať chuť písať... možno som týmto naozaj skončila :-D
A čo myslíš, kto môže byť tá pani na ostrove? :-D

[3]: Ďakujem! Ďakujem! A tak ja budem pokračovať v LNL a už teraz mám v hlave nejaké jednorázovky, len to dať na papier  a následne do PC... a ja ťa obdivujem za to, že sa ti to chcelo čítať a vždy aj okomentovať. Vlastne pri tejto poviedke sme sa spoznali. :-)

A Betuš ďakujem za žmurk :-D :-D

5 Raniya Raniya | E-mail | Web | 13. října 2010 v 22:33 | Reagovat

Ach, taká som bola roztržitá, že som sem ani nenapísala všetko, čo som chcela. Tak nejaká tá zaujímavosť:
Meno Arlette som pôvodne chcela použiť pre Raniyu v OSKS, ale zdalo sa mi priveľmi honosné pre obyčajné dievča. A sem sa mi to dokonale hodilo. (To som vtedy ešte netušila:-))
Túto poviedku mi nepripomína žiadna pesnička. Dovtedy to tak bolo vždy.
A táto poviedka mi trvala asi najdlhšie :-D
No asi všetko zatiaľ. Je to len také na priblíženie :-)

6 Callie Callie | Web | 14. října 2010 v 19:16 | Reagovat

Bolo to fantastické... nemám slov... dúfam len,že si neskončila s písaním,lebo to by bola veľká škoda... a snáď by si skúsila ešte niečo so Severusom... mňa by si tým určite potešila 8-)...ja som s písaním skončila, nerob to aj ty... a ďakujem ti, že som si mohla prečítať niečo tak príjemné ako sú tvoje poviedky (nie všetko sa totiž dá čítať ;-))

7 Raniya Raniya | E-mail | Web | 14. října 2010 v 19:40 | Reagovat

Callie, veľmi krásne ti ďakujem. Moc si to vážim, pokiaľ viem, si o niečo staršia ako ja a čítala si moje "pokusy" trpezlivo... Takže, dik. Je super, že sa mi podarilo zaujať ešte aj niekoho "veľkého" :-D :-D
No so Severusom ešte bude, len musíš pozerať, ak teda chceš. A nemala by si končiť. Skús iné stránky alebo tak, kde by ťa malo na očiach viacero ľudí. Ja sama som písala o svojom blogu kade-tade. Možno som už ľuďom liezla na nervy :-D
Juj a ešte to, že moje poviedky sú príjemné, to ma tiež potešilo :-)

8 Callie Callie | 15. října 2010 v 12:08 | Reagovat

[7]:No, že váhaš že sú príjemné :-)Inak by som ťa nechválila... to mu ver... to čo sa mi nepáči sa neobťažujem komentovať 8-)...Že "veľkého" :-D...vďaka, vieš, ja mám rada takéto poviedky a ešte keď sú aj také iné, ako táto, ktorá je v inom prostredí a sú tam postavy s úplne odlišnými povahami... často sa stretávam s tým, že sú všetci rovnakí a to je potom nuda... musia tam byť aj tí zlí...ako bol frejus a tá "Etiketa" :-D...mená si mala krásne odlišné a tvoj štýl písania ma veľmi pohltil do deja a vedela by som si predstaviť od teba prečítať aj niečo dlhšie a rovnako kvalitné... možno sa ti zdá, že ťa až moc chváli, ale dobrého nikdy nie je dosť a okrem toho, nikde netvrdím, že nemáš, čo zlepšovať...vždy je čo zlepšovať ;-)... ja na písanie moc čas nemám asi preto som to zablila :-D, ale možno sa k tomu vrátim o pár mesiacov, možno rokov :-D
...ale som sa rozpísala :-D

9 Callie Callie | 15. října 2010 v 13:51 | Reagovat

[7]:PS: kto je tá žena s mandľovými očami? Nič mi nenapadá :-?

10 Lily Lily | 15. října 2010 v 17:11 | Reagovat

Prekvapenie? Asi. Netušila som čo bude ďalej, možno som trochu dúfala že keď už bol v Škriekajúcej búde že ostane v tom svete. V normálnom čase. A musím podotknúť že ja som mala Arlette fest rada..Ale skončilo sa to takto, a som naozaj spokojná :-) a zároveň šťastná že som to Ťa objavila na priori-incantatem.

11 Raniya Raniya | E-mail | Web | 15. října 2010 v 17:35 | Reagovat

[8]: Mne by sa zase páčilo, keby sa obťažuješ okomentovať aj to, čo sa ti nepáčilo, aby som presne vedela, kde sú tie chybičky :-) A čo zlepšovať. (Áno, viem, ešte treba:-D) A dlhšie? Veď toto bolo dosť dlhé, nie? Áno, kratšie ako iné, ale hlavné je, že som to dokončila :D
Ja si zas neviem predstaviť, že by som nepísala... Už keď som začala, tak musím, inak chytám absťáky :-D :-D
A tá žena... no, čo ja viem, koľko takto vyzerajúcich žien bolo v príbehu?

[10]: No aspoň niekto ju mal rád, to som rada :-) A som rada, že si čítala a že sme sa našli :-D

12 Hermione Suzane Weasley Hermione Suzane Weasley | 15. října 2010 v 18:00 | Reagovat

Raniya,

no tak, čo tu dodať k tomuto všetkému, čo Ti tu  už napísali?
Veľmi ma pobavila tá veta, že záplava hustých hnedých vlasov padla na zem, či ako to bolo :D
Ja osobne som sa vžila do Tvojich poviedok, buď preto, že občas to je akoby pokračko HP alebo skôr SS :D alebo preto, lebo je to napísané tak aby to človeka bavilo a nikto ma nenútil to čítať. Ako to už býva, že ľudia si skôr obľúbia kladných hrdinov, tak aj ja som mala radšej Deanu ako Arlette...aj keď Deanu som občas neznášala a predstavovala som si ju nesmierne škaredú a Arlette milú skvelú super, len rozmaznanú a majetnícku...
Toto všetko bežalo v mojej hlave ako jeden super film, vlastne je to tak pri všetkom čo čítam od Teba :-D možno je to preto, že moc iné poviedky takto nečítam :-D
Naštvala si ma poslednou vetou... ja takéto konce nemám rada, keď viem, že pokračovanie už nebude a nemám istotu, že to skončilo šťastne alebo nešťastne :-P

PS: Ja asi viem, kto je tá žena na konci a niečo mi to pripomína ;-)

13 Hermione Suzane Weasley Hermione Suzane Weasley | 15. října 2010 v 18:05 | Reagovat

Oprava: Nie asi, ale určite to viem! :-P  :-D

14 Raniya Raniya | E-mail | Web | 15. října 2010 v 18:18 | Reagovat

Ach, také teplo mám teraz pri srdci (:-D) Vyhlásenie, ako že sa do mojich poviedok vžívaš ma nesmierne potešilo.
A náhodou, Sevík bol vždy prezentovaný skôr ako zlý a ja som si ho obľúbila najviac, takže ja sa vymykám z normálu asi, keďže som neuprednostnila kladného hrdinu. Alebo teda typicky kladného hrdinu.
Možno by si mala čítať aj iné, nech viem, či to len moje poviedky spôsobujú, alebo čo :-D
A ten koniec... no, ak vieš, tak sa možno mýliš, lebo ono to tak vôbec nemusí byť :-D Je to skôr taký otvorený koniec, kde si môžeš domyslieť aj to, aj to. Ale chcem tu šťastný koniec, takže radšej si tú ženu odmysli, lebo inak... Také šťastie by to už asi nebolo :D

15 Hermione Suzane Weasley Hermione Suzane Weasley | 15. října 2010 v 18:21 | Reagovat

Nó, lenže nemám času a teba som si oblúbila :-P  Ak je tá žena tá čo si myslím a mám takú teóriu, že je to ... a že urobí ... tak potom mi to bude vŕtať v hlave ešte dlhoo, a chcem pokračovanie ak to je tak :D

16 Raniya Raniya | E-mail | Web | 15. října 2010 v 18:23 | Reagovat

Ó, tak ďakujem :-D :D Nič neurobí, nie je to plavčík, nemôže to preplávať :D Pokračko? Nie! Nebude, nebude!  Nie! Alebo uvidím :P

17 Hermione Suzane Weasley Hermione Suzane Weasley | 15. října 2010 v 18:26 | Reagovat

HA!!! A už máme nádej, šancu :D ;-)  Mám teóriu, že je to Arlette, že nadobudla čarodejné schopnosti a preto sa potom páde oživila :D alebo proste vypila jed ako Romeo a Julia a tá jej slúžka potom....koniec nerozpisujem sa 8-)  :-D

18 Raniya Raniya | E-mail | Web | 15. října 2010 v 18:28 | Reagovat

Moje nervy :D Nič nebude, nemá tam byť čo... ako malo to skončiť pôvodne inak, ale rozhodla som sa to skrátiť a to niečo použijem inde, ale nerátaj s tým, že by bolo nejaké pokračko... nem, nem, to len keby nááááhodou nemám čo robiť, tak vtedy. A ak, tak len krátke niečo... A nie, Arlette nevypila žiaden jed, normálne vypadla z okna. A bodka.

19 Callie Callie | 15. října 2010 v 19:27 | Reagovat

Asi sa mi to len zdá, ale myslím, že som zacítila voľné pokračovanie VZM? (mám na mysli to, že možno by si napísala pokračovanie)

20 Callie Callie | 15. října 2010 v 19:32 | Reagovat

[11]:dlhé som myslela v tom zmysle, že viac kapitol... dĺžka kapitoly mi vyhovovala, bolo v nich všetko, čo si chcela...áno mohla by som komentovať aj to, čo sa mi nepáči, lenže ja nerada...lepšie sa mi chváli... občas si tam mala také vety, čudné, ale fakt len málokedy... to si asi len ja všímam také nepodstatné veci :-)

21 Raniya Raniya | E-mail | Web | 15. října 2010 v 20:18 | Reagovat

Možno áno, ale skôr nie, lebo neviem, čo by som tam dala. Proste, oni už budú žiť šťastne až do smrti. Koniec. Nič nebude. Rozhodla som sa.

Ja viem, že si myslela kapitoly, ale tak vyšlo to takto, možno keď som to začínala písať mala som toho v hlave viac, ale teraz, nech sa zamýšľam akokoľvek tak nenachádzam nič, čo by som vynechala, čiže je tu všetko, nič navyše, nič menej.
A škoda, že si ma vtedy neupozornila, keď tam boli :-? Ja mám rada aj kritiku :-)

22 Callie Callie | 16. října 2010 v 10:02 | Reagovat

[21]: Dobre, tak slubujem, že najbližie ťa upozorním :-)

23 Callie Callie | 16. října 2010 v 10:03 | Reagovat

[22]: *najbližšie* ...korekcia :-D

24 Sayuri Sayuri | 16. října 2010 v 18:43 | Reagovat

nie, nie, nie!!! nechcem otvorený koniec! :-x  teraz budem po nociach rozmýšľať, čo sa s ním dá urobiť a kto to vlastne bol a prečo tam tá veta bola (nie som zvyknutá čítať poviedky, kde sú zbytočné vety, preto prepokladám, že ani táto nebola)a nezaspím! :D už musíš pokračovať... alebo mi aspoň súkromne napísať, čo to malo znamenať... :-)

25 Raniya Raniya | E-mail | Web | 17. října 2010 v 15:03 | Reagovat

No, tak vám to asi poviem takto: Tá vetička tam pôvodne nemala byť, ale niektorí ľudia hovoria, že otvorené konce s lepšie, keďže si môžu pokračko domyslieť sami. No ako vidím, vy s tým nesúhlasíte a ja ďalšiu kapitolu písať nebudem ( :-D), takže malo vás to len trochu pomotať :D Arlette je mŕtva (bohužiaľ) a neožila nijakými čarami. V tomto prípade je to žena, ktorá sa na ňu podobá. (Povedzme, že by to mohla byť  aj Euquitea, ktorá ich pozoruje, aby ich dostala, ale nepodarí sa jej to.) Ale ak chcete, môže to byť aj Arlette, či jej duch, ktorý by aj po smrti chcel byť so Sevom  atak sa naňho budem aspoň pozerať. Môže by? :-)

26 Sayuri Sayuri | 17. října 2010 v 18:39 | Reagovat

super, hneď sa mi ľahšie rozmýšľa... :D

27 Saďa Saďa | 17. října 2010 v 20:40 | Reagovat

Dlho očakávané a konečne je to tu :-). Nevšímaj si, že čítam s oneskorením ale akosi mám som nestíhala a mala som plnú hlavú všelijakých vecí. (To znie divne že :-D ). Tak ako by som zhodnotila celú poviedku? Páčila sa mi jej nezvyčajnosť a originálnosť. Páčila sa mi myšlienka minulosti, to že hlavná hrdinka sa ku šťastiu nedostala, to že nebola ideálna a mala svoje chyby. Deana mi pripadala taká milučká a zlatučká :-D. Ale myslím to v dobrom. A veľmi sa mi páčilo ukončenie: tá čiernovlasá žena. Normálne som sa striasla. Taká záhadná čerešnička na tortičke ;-)  ;-)  :-)  :-)

28 Raniya Raniya | E-mail | Web | 19. října 2010 v 8:34 | Reagovat

Sayuri, to som rada :D

Saďa, ja viem, že si mala iné veci v hlave, počkala som si na teba :-D. Som veľmi rada, že ty si spokojná so všetkým (až mi je to divné). Dokonca aj s koncom. To je ešte divnejšie :D Záhadná? Či už si si prečítala môj doslov k tomu? :-D

29 Iwuša Iwuša | 22. října 2010 v 14:18 | Reagovat

Raniya moja zlatá :-) toto je fakt úžasná poviedka...celý dej je taký... proste taký že sa nedá od neho odtrhnúť a človek čaká čo je ďalej :-) heh s tým ďakovaním za čítanie, to vieš že ja si rada prečítam každé tvoje dielo, lebo píšeš proste super a rada sa nechám strhnúť dejom tvojich výtvorov :-) táto kapitola bola fakt tiež super...páči sa mi, že sa Severus dostal späť k Deane...zaslúži si to za to za to čo musel chudák prežiť :-)

30 Raniya Raniya | E-mail | Web | 23. října 2010 v 16:04 | Reagovat

Iwuška, ďakujem ti. No mám... čítať také výtvory začínajúceho autora... Niekedy treba trpezlivosť. A čítať úplne všetko...

Ďakujem za každú pochvalu a som rada, že si spokojná aj s takýmto koncom :-)

31 Tsar Tsar | 24. října 2010 v 20:17 | Reagovat

Tak sa teda idem vyjadriť aj ja. Plánovala, teda chcela (nechcela, ale malo to tak byť :D) som túto poviedku prečítať rýchlo... ale nie preto, lebo by som to chcela mať rýchlo za sebou, skôr preto, lebo ma to tak chytilo za srdce, že som ako väčšinou pri poviedkach, ktoré ma chytia za srdce, prestať čítať. Avšak, ďakujem škole, tréningom a ľuďom, ktorí ma zabavili, že som to dočítala až teraz...cnelo by sa mi skôr... aj keď aj teraz je skoro, dúfam, že budeš rýchlo písať niečo nové (môže byť aj liek na lásku a dúfam, že bude mať podobne veľa kapitol...ak nie ja viac, lebo ja som nenásytná)
Tak a teraz k tomuto...
Nenávidela som Arlette, to je pravda a verejne sa k nej priznám, ale keď si mi ju vykreslila z tejto strany teraz a v predošlej kapitole, keď tak zúrivo kričala všetko, čo cítila, pochopila som, že nie je tak zlá a nezaslúži si moju nenávisť :D
Z toho vyplýva, že som k nej naviazala istý citový vzťah (strašne chabý) ale predsa...
Poviedka ako celok, ma bude zas sprevádzať dosť dlhý čas... rada totiž spomínam na dobré veci :)
Ďakujem, že si napísala niečo, čo som ešte nemala možnosť čítať u nikoho z poviedkárov, lebo tento nápad je fakt ojedinelý. Ďalej ďakujem za tie tvoje skryté oné, ktoré ma vždy neskutočne prekvapili...ako fakt niekedy som bola v totálnom šoku a ten pretrvával ešte pár dní po prečítaní kapitoly.
Hmm čo by som ešte....milujem Severusa a tak to ostane! :D
Deana mi ale nebola sympatická celý čas..nie preto, že by na nej bolo niečo ... čo by mi malo byť nesympatické, ale ako aj tebe, aj mne prišla desne dobrá, neskutočné, že nemala svoje chyby...až mi to vadilo. :D
A teraz už fakt neviem čo písať..(aj tak je to celé, jeden veľký zhluk myšlienok :D)
Takže ešte raz Ďakujem a ... a to je asi tak všetko :)

32 Raniya Raniya | E-mail | Web | 24. října 2010 v 22:19 | Reagovat

Tsar, tak ty sa ma aj prekvapila a predovšetkým veľmi potešila. :-)
Pravdu povediac, myslela som, že si už aj prestala čítať :-D
Je to neuveriteľne úžasný pocit, keď viem, že sa vám to,č o som napísala páči, že s tým žijete, dokonca ako si povedala, že ešte budeš a že si bola  aj prekvapená vývojom jednotlivých situácií. Niekedy je dosť ťažké napísať to tak, aby čitatelia boli v napätí, aby neprišli na vyvrcholenie skôr, než vám ho ja odhalím. Je to problém, lebo ja vždy viem, že čo a ako a často ma to aj nutká povedať niečo, čo by vás naviedlo na správnu cestu, ale potom zase si poviem, že vám nebudem kaziť prekvapenie a radosť z neho. (Aspoň dúfam, že by ste nejakú mali :-D)
Nenávidela si moju Arlette? :-( Chápem. :-D Ale som rada, že aspoň chabý cit som v tebe vyvolala na konci. Teda ani nie tak ja, ako ona svojim srdcervúcim výlevom. Myslím, že nikto si nezaslúži takto trpieť pre lásku. Bolo mi jej ľúto. (Ach, načo to tu vôbec hovorím? :-?)
Vidím to ako plus pre mňa, že si niečo takéto ešte nečítala :-D
Čiže ja ďakujem, ty nemáš prečo.

33 Tsar Tsar | 26. října 2010 v 18:45 | Reagovat

No pravdupovediac ja keď niečo začnem čítať (tým myslím, že keď prečítam tri kapitoly) tak už celkom dobre viem, či je to kvalitné a oplatí sa čítať ďalej, alebo nie... a tu sa mi to potvrdilo už pri prvej kapitole, takže som sa v jeden večer dostala do takmer polky ale o tom už si vedela :D... A ja potom prestať neviem :D Takže, som rada, že som to tu našla a že som zas mala na chvíľku skrátený čas nudenia sa a ... bohužiaľ musím hľadať ďalej :D Som hrozná a nenásytná keď ide o dobré poviedky... ;-)
Hej hej...no nenávidela...prosto mi bola odporná no :D Ale naozaj si ma v závere presvedčila..teda ona ma presvedčila, že stojí za to aby si o nej človek mienku upravil...aby nad tým popremýšľal...ja som Severusa v prvej knihe tiež nemala rada, až keď som nad ním začala hlbšie uvažovať tak som si ho obľúbila..a povedala by som že priveľmi :D
Písaniu Zdar! :D

34 Marika =) Marika =) | 29. ledna 2011 v 16:29 | Reagovat

no, a je tu ten sľúbený véééééľmi dlhý komentár :-D
takže... ja keď som to začala čítať, nemohla som prestať!!! čítala som to všade, v bude, u babky, na dramaťáku, pomaly aj v divadle :-D  :-D  :-D
bolo to naozaj prenádherné, tá myšlienka ma dostala, bolo to fakt prekrásne =)
milujem dejiny a ty si to opísala tak nádherne, tie figures of speech (neviem, jak sa volajú po slovensky)... jaj! už viem! umelecké prostriedky, boli úchvatné, nádherne poetické, normálne som to videla pred očami, no bolo to proste fascinujúce...
hrozne sa mi páčilo, že napriek Arlettiným zúfalým pokusom sa láska a šťastie dožičilo Deane  horzne som jej to prijala, lebo Arlette mi trochu liezla na nervy :-?
a ešte jedna vec: musím ti povedať, že vždy som Severusa milovala, zdal sa mi byť príťažlivý, ale akosi som si furt myslela, že čierna je jeho farba... ale ako si opisovala, že má na sebe bielu košeľu a nohavice, a že stojí pri tom čiernom koňovi, no ti poviem, že to bola prekrásna predstava, babka sa ma pýtala, čo sa tak šťastne usmievam a ja som jej to nevedela vysvetliť :-D  :-D  :-D
takže strašne krásne ti ďakujem za skvelý zážitok a myslím, že ju idem čítať zase odznova, pretože som sa do nej tuším zamilovala ♥♥♥

35 Raniya Raniya | E-mail | Web | 29. ledna 2011 v 20:52 | Reagovat

Teším, teším :-D
Tvoja závislosť ma nesmierne teší, naozaj. To, že si sa od toho nemohla odtrhnúť a čítala to všade (všimla som si, že si včera komentovala 12.kapitolu a dnes si už na konci? Si vážne dobrá :-D) to ma až udivuje.
Ja nemám ktovieako dejiny v láske, takže ak som toto dokázala "nádherne" opísať, musím byť na seba hrdá :D :D
Neviem prečo máte všetci radšej Deanu. Takú dobručkú, sladučkú až z toho bolia zuby. Ja by som tú lásku na vašom mieste dopriala Arlette,ale čo narobím, ruka ma nepustila :D Alebo pero. Vieš, ako mi bolo mnohokrát ľúto, že nemôže zažiť to, čo by som inej za normálnych okolností dopriala? Ale to, že som mala od začiatku jasne vytýčený cieľ ako to skončí ma neskutočne brzdilo :-(

A inak, Severus by bol úchvatný v čomkoľvek :D :D

Nemáš mi začo ďakovať, ja ďakujem, veľa to pre mňa znamená, keď sa mi tu čosi takéto zjaví.
Ja mám túto poviedku čo sa týka štylistiky asi najradšej, myslím, že tu som využila všetko, čo sa dalo. Ale Od srdca k srdcu mám radšej, tam bola, myslím, ešte krajšia myšlienka ako tu ;-ň

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.