Soraya II. 5.kapitola

30. června 2010 v 15:42 |  Soraya
VÝPLOD FANTÁZIE




Siriusovo šťastie bolo neskutočné. Plánoval, tešil sa, každému oznamoval túto novinu... Soraya sa musela na jeho počínaní len smiať. Bol zlatý. A ona šťastná. Stella tiež. Niekedy ju miatlo, že to Stella všetko berie tak samozrejme, ale potom si povedala, že by mala byť rada. Aspoň nemusí riešiť žiadne problémy.
Sirius bol rád, hoci v jeho hlave poletovalo množstvo otázok a dojmov. Zo začiatku ho táto žena miatla. Hneď ako sa predstavila, mu v hlave zasvietila červená žiarovka. Na prvom stretnutí mu priznala, že je vydatá za Severusa Snapa, ale že odišiel. Keď Sirius videl ako jej oči zahalil závoj smútku, prestal sa vypytovať. A ona mu viac nepovedala. Netlačil na ňu. Niečím ho očarila, chcel byť s ňou čoraz častejšie, tak veril, že raz mu prezradí, čo všetko sa udialo v jej živote, čo jej spôsobilo bolesť, tak viditeľnú v tvári. Prečo sa nestretávala s mamou, prečo si vzala práve Snapa? Prečo nemali deti? Sirius sa vždy uškŕňal. Ufňukanec. Ulakomil sa na priveľké sústo. Prečo Sorayi tak ublížil? Opustil bez slova? Istým spôsobom mu bol vďačný. Teraz mohla táto láskavá žena patriť jemu. Povedala mu áno...
Znovu sa plánovala svadba. Ženy sa zbiehali do Sorayinho domu, vyberali, skúšali, ochutnávali, smiali sa... Hoci to bolo podobné ako pred dvomi rokmi, predsa to malo nádych novoty. Niečoho lepšieho, krajšieho...
"O týždeň budeš pani Blacková," usmievala sa Florrie. "To je super. Ja budem asi stále Florrie Haydenová." V hlase jej zaznel trpký podtón. Caroline ho začula, ale nemohla jej nijako pomôcť. S Richardom boli šťastní.
"Niekoho si určite nájdeš."
"Nikoho nepotrebujem. A teraz k tebe, Soraya," zmenila Florrie tému. "Stella bude tvojou družičkou?"
"Bude. Toľko prosíkala, až som si povedala, prečo nie? Prečo by som nemohla mať družičku, čo pôjde predo mnou a bude mi vysypávať cestu lupeňmi ruží? Páči sa mi taká predstava, takže to tak bude."
"Aj mne sa to páči."
A Stelle tiež. Celé dni pobehovala s košíkom, rozhadzovala imaginárne lupienky a vyspevovala si. Keď na ňu Soraya s láskou hľadela, ani vo sne by jej nenapadli udalosti, čo ju čakali v nasledujúcich dňoch. Udalosti, ktoré mali jej život postaviť úplne naruby.
Štyri dni pred svadbou šla Soraya po meste s dlhým zoznamom a kontrolovala, či má všetko nakúpené. Pot jej cícerkom tiekol po chrbte, tričko mala prilepené na tele a tak sa rozhodla zastaviť v najbližšej cukrárni. Objednala si džús, sadla von na terasu a s ľahkosťou pozorovala okoloidúcich ľudí.
Malé dievčatko, naháňajúce holuby, staršiu pani, karhajúcu svojho psíka, ktorý strkal nos do každého smetiaka, mladého muža, popíjajúceho kávu popri odpovedaní na množstvo sôv, mladé dievča, obzerajúce sa vo výklade a...
Soraya vyvalí oči, rozleje džús po stole, no v tej chvíli jej to je úplne jedno. Prišlo jej zle... Prejde si rukou po očiach, znovu upriami zrak na to isté miesto, kde pred pár sekundami... Stále rovnaký človek. Ale ako? Prečo jej to robí? Prečo otvára starú ranu? Otázky sa jej zmätene premieľajú v hlave, pripomínajú tornádo... Chce sa skryť... Schmatne kabelku a beží... Chce sa odmiestniť do svojho domu, medzi tie štyri bezpečné steny... Preč od všetkého... Neskoro.
Cíti dotyk na ruke... to miesto ju páli.
"Pusti ma!" zvreskne hystericky, až sa zopár ľudí za nimi obzrie.
"Nekrič. Pôjdeš so mnou. Všetko ti vysvetlím."
"Nikam nepôjdem so smrťožrútom!!!" Soraya sa zrazu otočí a z celej sily mužovi vylepí za ucho. Muž si chytí udreté miesto, ale aj naďalej jej zviera ruku. Mávnutím prútika sa ocitnú na kraji mesta, preč od svedkov... v pokoji. Aspoň na okolí, pretože ani v jednej duši z týchto dvoch nie je pokoj.
"Čo odo mňa chceš?" snaží sa mu vytrhnúť. Márne.
"Musíme sa porozprávať."
"S tebou? S tebou sa nemám o čom rozprávať!!! Prečo teraz? Nezaujíma ma to! Nechcem to počuť! Nechcem!"
Severus jej pozrie do očí, v ktorých sa zračí panika a perlia slzy. Sorayina tvár nadobudla výraz šialenca. Akoby aj nie... Zrazu, bez varovania, sa pred ňou zjaví jej manžel, ktorý je mŕtvy. Áno, je mŕtvy. Našli ho predsa. Jeho mŕtvolu. Určite si ho len vymyslela. Začne sa hystericky smiať. Určite tu nie je. Len sa jej sníva jedna z jej nočných môr... Severus na ňu ustarostene pozerá: "Si v poriadku?"
Soraya sa pomaly upokojuje. Pozerá do kedysi milovanej tváre.
"Pusti ma, Severus. Budem sa vydávať. Je mi jedno, kde si bol, čo si robil, ale ja už mám svoj život zariadený. Nepotrebujem ťa!"
Facka ho bolela menej. "Vydávať? Ja som tvoj manžel!"
"Merlin!" šúcha si Soraya čelo. To jej nenapadlo. Ale vlastne... "Ty tu predsa nie si. Si len výplod mojej fantázie."
Severus sa zasmeje: "Bohužiaľ, som ozajstný." Pritiahne si ju: "Musel som odísť, ale som späť. Pripravený dať všetko do poriadku."
"Pusť ma, nedotýkaj sa ma," odtláča ho Soraya so strachom. Niečo sa v nej začína prebúdzať. Železné zovretie však nepovoľuje.
"Soraya, nepustím ťa, kým si ma nevypočuješ. Musel som to urobiť. Bol to príkaz..."
"Nechaj si tie reči. Vieš ako mi bolo? Ako ma to bolelo? Ako som ťa potrebovala? A čo si urobil ty? Ušiel si! Nechal si ma na všetko samu!"
"Áno, ale..."
"Ale teraz sa budem vydávať. Za Siriusa Blacka."
"Za koho?" preskočil Severusovi hlas.
"Za Siriusa. Čo sa ti nepozdáva? Je to úžasný muž, má ma rád..."
"Ja ťa milujem."
Soraya privrie oči. Toto je na ňu priveľa. Čo mám robiť? Čo mám robiť? Pomôžte mi niekto! Severus sa pokúša vyriešiť to za ňu. Pritisne svoje pery na jej, pevne ju objíma a nepúšťa, hoci sa Soraya metá, odtláča ho, dokonca ho udiera päsťami do chrbta. Nič. Severus je rozhodnutý ukázať jej svoje city. To je teraz najdôležitejšie. Aby pochopila, prečo tak konal...
S potešením si uvedomuje, že sa prestala brániť. Chvíľu sa vášnivo bozkávajú. Zúfalá Soraya znovu podľahla jeho čaru, ale pred očami sa jej zjavuje Sirius. Jeho nežný úsmev, šibalské ohníčky v očiach... Prudko Severusa odstrčí, poriadne mu vylepí a okamžite sa odmiestňuje...
Preletí dverami, chvatne vbehne do obývačky a z tajnej skrýše vytiahne fľašu. Neobťažuje sa pohárom, napije sa priamo z fľaše. Keď sa v nej stratí polovica fľaše, padne na zem a máča koberec slzami.
"Merlin, pomôž mi," narieka. "Čo mám robiť? Povedz mi, čo mám teraz robiť?"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.