Soraya II. 2.kapitola

25. června 2010 v 18:55 |  Soraya
SNY A NÁVŠTEVA





"Tak čo? Páčil sa ti dnešný deň?" vyzvedala Soraya, keď večer pomáhala Stelle do pyžamka.
"Áno. Veľmi," chichotala sa Stella. Celý deň strávili na kolotočoch, dokonca sa povozili aj oni so Siriusom. Večer sa zastavili u nej, nechali Stellu sfúknuť päť sviečok, pripili si na jej zdravie...Malé dievčatko bolo šťastné, že má nové bábiky a ako pravá, malá, márnivá dáma sa najviac potešila šatočkám, ktoré si hneď aj obliekla.
"To som veľmi rada," objala ju Soraya, prikryla perinou, pohladila po vlasoch a odišla do kuchyne trochu spratať. Prežili pekný deň. Ale mala by už ísť spať, aby ráno vstala.
Poumývala si zuby, prečesala vlasy a šuchla sa do veľkej postele, ktorá na ňu dýchla prázdnotou. Po chvíli upadla do nepokojného spánku. Kráčala tmavým lesom, len kde-tu sa trblietal slnečný lúč, štebotal škovránok... Bolo počuť praskanie vetvičiek a bzukot včiel. Zrazu ju neviditeľná sila prinútila pozrieť za seba. Ležalo tam maličké bábätko. Plakalo, zovretými pästičkami udieralo do vzduchu. Soraya sa chcela k nemu hneď vrhnúť. Kto to kedy videl, nechávať malé dieťa uprostred lesa, bez dozoru a nevšímať si jeho plač? Spravila krok, no ďalej sa nedalo. Nech sa akokoľvek snažila, nepohla sa ani o milimeter. Dieťa plakalo čoraz hlasnejšie, slzičky mu stekali do ušiek, v tváričke bolo brontové...
"Pomôžem ti!" naťahovala k nemu Soraya ruku. "Neplač, prosím, pomôžem ti, pomôžem."
Plač znovu zosilnel. O chvíľu dieťa plakať prestalo. Akoby uťal. Roztvorilo veľké očká a po chvíli sa začalo rozkladať na kúsky. Zostali len oči.
"Nie! Nie!" kričala Soraya. Márne. Vtom sa prebrala. Slzy sa jej rinuli potokom po lícach, srdce jej búchalo až v ušiach.
"Merlin, pomôž mi," prosila do tmy. Potom vstala a zamierila do kuchyne. Otvorila skrinku s elixírmi. Vybrala jednu fľašku. Elixír na bezsenný spánok. Už ho veľa nemá, ale už to pozná. Nezaspala by už. Naliala si z neho do pohára a vypila na jeden dúšok. Po pár minútach jej milosrdný spánok privrel viečka.
Ráno sa chvíľu omámene rozhliadala, ako vždy po požití toho elixíru, a keď si uvedomila, kde je a čo sa musí urobiť, rýchlo sa poobliekala, zobudila Stellu a o chvíľu už letela do škôlky.
Florrie mala prísť až neskôr, pretože si musela vybaviť návštevu u zubára. Soraya si teda sama popriprávala spisy, prezliekla sa do rovnošaty a šla pozrieť nových pacientov.
"Dobré ránko. Vyspali ste sa?" usmiala sa Soraya na mladú ženu.
"Dobré. Vyspala, ale strašne ma rezalo v žalúdku..."
"To po takej operácii býva. Teraz nesmiete pol dňa jesť, môžem vám priniesť len čistú vodu."
"Ako? Nemôžem jesť? Veď ja už umieram od hladu!"
"Mrzí ma to, ale ak to vydržíte, máte obrovskú nádej na celkové vyliečenie."
Žena rezignovala. Prijala pohár čistej vody a s grimasou ho vypila.
"A vy?" otočila sa Soraya k ženinej spolubývajúcej.
"Mňa tak nerezalo. Vlastne som spala celkom dobre."
"Ale to je výborné. No platí pre vás to, čo aj pre ňu. Len čistá voda, zajtra ľahšie jedlo."
Skontrolovala aj ďalších pacientov. S väčšinou bola spokojná. Vrátila sa späť do ordinácie, aby počkala na objednaných pacientov. Na stole ležalo najnovšie číslo Denného Proroka, čo zrejme priniesla sova.
Soraya sadla na stoličku a roztvorila noviny. Upútal ju názov: Našlo sa telo

Pred tromi dňami našli v malom mestečku
neďaleko jazera telo muža. Bolo zabalené
v tmavom plášti. Je zrejmé, že tam ležalo už
niekoľko dní, pretože vôkol sa niesol zápach
rozkladajúceho sa mäsa. Prečo si to doteraz
nikto nevšimol, nie je známe. Pracovníci pre
údržbu životného prostredia a zdravia nechali
urobiť testy a po identifikácii sa zistilo, že telo
patrí Severusovi Snapovi, ktorý pred dvomi rokmi
pracoval na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej.
Je to bývalý smrťožrút, ktorého dňa 5.4. 2004 zbavili
všetkých obvinení. Čo sa stalo a prečo sa jeho život
skončil práve takýmto, pre mnohých hrozným spôsobom,
zatiaľ nie je známe, ale ministerstvo po tom pátra. Akékoľvek
informácie o tomto prípade môžete posielať na adresu
Denného proroka. Každé nové informácie budú zverejnené v najnovších rubrikách. Sledujte ich!



Soraya omráčene pozerala na článok, písmená sa jej zlievali do jednej machule a pred očami jej neustále svietili slová: Našli telo Severusa Snapa. Dva roky o ňom nepočula a teraz sa dozvie, že je...
"Mŕtvy," povie nechápavo. Necíti bolesť, veď sú to už dva roky. Len akúsi zmes pocitov. Ľútosť, starý známy hnev, prekvapenie, otázky...
Prečo odišiel? Prečo ju opustil, keď ho najviac potrebovala? Prečo sa aspoň neozval? Mohol poslať správu! Ale nie. On si zmizol zo dňa na deň. A poslal správu až zo záhrobia... Soraya znova pozerala na článok. Pre toto sa jej zjavoval v snoch ako tmavá, oparom zahalená postava, vytrhávajúca jej dieťa z náručia? Vtom si uvedomila celý význam článku. Je vdova. Teraz je už slobodná. Nemá žiadny záväzok...Sama nevie, či sa má tešiť alebo nie...
Otvorili sa dvere a Florrie sa vrútila dnu ako veľká voda: "Asi sa nechám preložiť. Trochu sa mi pošpárala v ústach a vraj je to v poriadku. Hlavná vec, že som celú noc nemohla od bolesti spať. Kým som ju nedokopala k tomu, že ma tá stolička skutočne bolí, nech sa na to pozrie lepšie a takmer si sama nestrčila zrkadielko do úst, pozerala na mňa ako teľa na nové vráta." Pozrela na Sorayu. "Ach, ty sa zasa tváriš. Čo ťa Sirius požiadal o ruku, povedala si mu nie a je ti to teraz ľúto?!"
Soraya sa čudne zasmiala a podala jej noviny. Florrie ich prezrela a potom s hrôzou v očiach pozrela na Sorayu: "To je strašné."
"Je."
"Čo budeš teraz robiť?"
"Čo by som mala robiť? Nič. Už sa nič nedá."
Zdalo sa to Florrie alebo naozaj počula v Sorayinom hlase bolesť? Teraz už niet návratu späť. Severus odišiel tam, odkiaľ sa už nevráti. Florrie vždy v hĺbke duše verila, že sa vráti a dajú sa so Sorayou znovu dokopy. Uvedomovala si, že zo začiatku ju upozorňovala na ten vzťah, ale to predsa bolo jej povinnosťou. Je od nej staršia, má viac skúseností, viac toho prežila...
Kútikom oka pozrela na Sorayu. Dúfala, že je už zmierená sama so sebou, aby neurobila znovu nejakú hlúposť.
"Idem teda pracovať," zdvihla sa Soraya a zmizla za dverami. Mechanicky vyšetrovala pacientov, stratená v myšlienkach. Splašene pobehovali v jej mysli, miešali sa... Chceli jej toto naznačiť jej sny? Čo sa stalo? Prečo zomrel?
Ďalšia otázka, čo jej už pár dní sužovala dušu bola návšteva jej mamy. Odkedy ju otec vyhodil z domu, tam nebola. Keď ju vtedy "zachránil" tým snom, napadlo jej to, no nedokázala sa tomu odhodlať. Celé dva roky a pohrávala s tou myšlienkou, ale odvahu nenašla. Až včera večer, keď sedela po tme v spálni, si povedala, že je načase. Musí to urobiť skôr, než bude neskoro. Jej mama nepatrí k najmladším, nechce prísť aj o ňu. Mohla by požiadať Siriusa...Nebola si istá. Niektoré veci zo svojej minulosti mu ešte neprezradila...
Pozrela na svoje ruky. Skoro preliala fľašku. Rýchlo ju zazátkovala. Keď bude so Siriusom, spýta sa ho...
Rozlúčila sa s Florrie a vyšla von. Sirius sa akurát náhlil smerom k nej.
"Ahoj, Soraya," pobozkal ju. Soraya chvíľu nasávala do seba jeho blízkosť a potom mu predniesla svoju prosbu.
"K tvojej mame? Ale rád. Aspoň ju konečne spoznám." Keby si ty vedel, vzdychla si Soraya v duchu. Znovu sa čudovala ako je možné, že hoci sú spolu už rok, ešte mu toľko o sebe nepovedala. Chvíľu sa jej zdalo, že chcel ešte niečo povedať, no nedbala na to, chytila ho za ruku a spolu s ním sa odmiestnila pred svoj rodný dom.
Honosný dom sa stále vypínal na malom trávniku a priťahoval pohľady okoloidúcich. Soraya sa zhlboka nadýchla a zaklopala na dvere. Takmer hneď jej otvorila akási žena. Opatrovateľka.
"Slečna Soraya!" spľasla rukami. "Poďte ďalej!" Soraya netušila, odkiaľ pozná jej meno, ale poslušne kráčala chodbou. Sirius za ňou.
"Pani Willardová, pozrite, máte návštevu," zaštebotala opatrovateľka pri posteli. Soraya podišla bližšie a do očí sa jej natisli slzy. Jej matka jej vyrazila dych.To, čo Soraya videla, nečakala. Nebola pripravená...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.