Soraya 5.kapitola

6. června 2010 v 21:09 |  Soraya
Za dobrotu na žobrotu



Ako tak Severus leží na posteli s umytými vlasmi, prikrytý prikrývkou, Soraya sa pristihne pri myšlienke, že je to vlastne celkom príťažlivý muž. Čierne vlasy sa mu lesknú, oči má privreté od vyčerpania, tvár bledú.
Florrie mu poriadne upevní obväzy a odchádza s tými špinavými preč. Soraya chvíľu hľadí na nehybného muža, potom sa zvrtne a vyjde z izby, vyprevádzaná čiernymi očami.
"To bolo úžasné. Takto som sa už dávno nepobavila."
"Niečo mi hovor. Keď som videla jeho pohľad po spomenutí umývania vlasov, mala som čo robiť, aby som nevybuchla od smiechu. Ak bude nabudúce neposlušný, pohrozíme mu šampónom," smeje sa Soraya.
Niekto zaklope na dvere a otvorí. Je to akýsi pán s klobúkom na hlave.
"Dobrý deň. Na informáciách ma poslali za vami." Zavrie dvere.
"Viete, pohádali sme sa s manželkou," zloží si klobúk a odhalí zelené vlasy a parôžky. "Uvalila na mňa nejaké zaklínadlo a teraz tie parohy nejdú dolu." V mužových očiach sa zračí bezradnosť.
Soraya vstane.
"Nebojte sa. Je jedno kúzlo, čo nás učili. Šalvium elegans."
Mávnutím prútika malé parohy zmiznú a pán s klobúkom si šťastne chytá hlavu. "Výborne. Ďakujem vám, ďakujem. Neviem, čo by som si bez vašej pomoci počal. Nemohol by som tak chodiť po svete. Ešte raz vám ďakujem."
"Nemáte začo," usmievajú sa jeho záchrankyne a Florrie ho vyprevádza von. Poobzerá sa, či nik nestojí pred dverami a vráti sa späť.
"Máme pomerne málo pracovné dni. Všetci sú zdraví. Ale to je dobre. Aspoň si môžem vyložiť nohy na stôl," poteší sa Florrie, no práve vtedy, keď tak urobí, otvoria sa dvere. Okamžite zoskočí dolu. Vo dverách sa zjaví sama riaditeľka a trochu zamračene si prezrie červenajúcu sa Florrie a zavolá si ju do svojej pracovne. Soraya zatiaľ povyšetruje ďalších ľudí, čo sa dohrnuli.
"Čo chcela?" spýta sa priateľky, keď sa po polhodine vráti.
"No, ja ani neviem. Vraj mi možno zvýši plat, ale musím pracovať a vypytovala sa ma na pacientov..."
"Na pacientov?" spozornie Soraya.
"Áno. Vraj koľkých sme za posledné dva dni prijali, s akými ochoreniami a tak," zatvári sa neisto. Keď vidí Sorayinu tvár, povzbudí ju. "Neboj sa, ja som nič nepovedala. Určite to chcela vedieť len ako bežný postup. Aby mala prehľad. Odkiaľ by to vedela?" Na túto otázku nevie odpoveď ani Soraya.
Potom už až do večera majú kopec práce. Chodia od jedného pacienta k druhému, podávajú lieky, merajú teploty, prepúšťajú domov. Florrie párkrát odbehla pozrieť Snapa, no ten vždy spal.
Nadišla ôsma hodina. Florrie si balí svoje veci, na tvári už má zasnený výraz. Zrejme si predstavuje mäkkosť perín, do ktorých sa zvalí po príchode domov. Sorayu však čaká dlhá noc. Nočné služby väčšinou plynú pomaly, ale bez problémov. Tie sa vyskytnú len občas.
Po rozlúčení si uvarí kávu, sadne nad spisy a začne vyraďovať tie, ktorých pacienti dnes odišli. Keď sa dostane asi do polovice, zdvihne hlavu a zistí, že je pred polnocou. Nechá teda všetko tak a vyberie sa skontrolovať pacientov. Chodba je prázdna, pološerá, len kde-tu svieti fakľa. Z vonku počuť dopadanie dažďových kvapiek na parapetné dosky. Ešte stále prší.
Nazrie do izby, kde spí pán Douglas. Všade ticho a on sa usmieva zo spánku. Soraya sa pousmeje sa pokračuje v práci.
V Stellinej izby sa ešte stále vznáša kvetinová vôňa jej tety, ktorá pri nej dnes presedela celý deň. Soraya podíde k posteli, lepšie pozakrýva svoju obľúbenkyňu a pohladí ju po vláskoch. "Len spinkaj, slniečko moje."
Ako vždy, na koniec si necháva Severusovu izbu. Aj tam nechce ísť, aj ju tam niečo ťahá, akoby nejaká nadpozemská sila. Pozrie do tmavej izby a v šere vidí ako sa muž prehadzuje na posteli. Schytí olejovú lampu, čo je položená na stolíku pri dverách, zapáli ju, aby izbu aspoň trochu osvetlila, zavrie dvere a podíde k posteli.
Severus má na čele kvapôčky potu, ústa pootvorené, vzdychá a prevracia sa na posteli.Ó, nie, zaúpe Soraya v zlej predtuche a chytí mu čelo. Jej domnieky sa potvrdia. Severus má vysokú horúčku. A to vôbec nie je dobré, keď má takéto otvorené rany.
Napustí si do misky vodu, vezme čisté obklady a také studené mu ich prikladá na čelo. Nemôže mu podať ďalšie lieky, aby neznižovala účinky tých, čo mu dala predtým. A tak stále prikladá na jeho čelo nové a nové obklady, pokúša sa mu zraziť horúčku. Keď ho po hodine chytí za ruku, zdá sa, že nebezpečenstvo je zažehnané. Do sucha mu poutiera tvár, poodnáša veci na stolík a odbehne do svojej pracovne. Odtiaľ si prinesie zvyšné spisy a pri slabom svetle v Severusovej izbe pokračuje v práci. Nech ho má na očiach.
Oči jej slzia, je už dávno po druhej hodine, keď pozdvihne zrak a zbadá ako na ňu Severus pozerá.
"Už ste hore? Ako sa cítite?" podíde k nemu.
"Fajn," vytisne Severus cez vyschnuté pery. "Chcem sa napiť."
Stále ten rozkazovačný tón, zamračí sa Soraya, no pohár mu naplní. Severus ho smädne vypije a znovu uprie svoje čierne oči na Sorayu.
"Prečo ste tu?"
"Dávam na vás pozor. Zmietali ste sa v horúčke."
"Nie som malé dieťa."
"Možno."
Severus pohrdlivo pozdvihne hornú peru a pozerá na Sorayu. Vo svetle olejovej lampy sa jej lesknú vlasy, oči má ešte väčšie a tmavšie ako inokedy a celá ako tak nad ním stojí, pôsobí ako nejaká éterická bytosť, čo Severusa ešte viac dráždi.
"Kedy môžem ísť domov?"
"No na to si ešte počkáte. Teraz ste mali vysokú horúčku, v nohe máte diery a ako ste sa dnes mohli presvedčiť, aj kúpenie na jednej nohe je mimoriadne namáhavé," uškrnie sa Soraya. Snape sa zamračí, otvorí ústa, že jej niečo povie, keď zrazu sa len plesne po predlaktí až Soraya nadskočí.
"Čo je?"
"Nič," zahundre Snape.
"No jasné. Pán vás volá, čo?" Ten chladný tón v jej hlase by počul aj hluchý.
"Čo je vás do toho? Potrebujem odísť!"
"Tak to v žiadnom prípade. Nie ste v poriadku."
"Ale ja musím, nechápete?" zvýši hlas Severus a odhodí prikrývku. Soraya sa priblíži k posteli.
"Je mi ľúto, ale ja vás nepustím. A našťastie sa tu nedá ani odmiestňovať a pochybujem, že sa ďaleko dostanete vo vašom stave."
"To mi je úplne fuk."
Severus vstane, prudko odsotí Sorayu, ktorá sa zapotáca a spadne. Severusovi to je jedno. Musí sa dostať k Voldemortovi, inak dostane ďalší trest. A ten posledný mu stačil na dlhé časy. Ešte teraz cíti ako sa Naginine zuby zabárajú do jeho stehna. A to len preto, že nevykonal spolu s ďalšími jeden rozkaz úplne do bodky.
Po pár krokoch sa mu však noha podlomí a padne na zem.
Soraya je ochromená jeho surovosťou. To je jeho pán dôležitejší než čokoľvek iné? Tak baží po jeho prítomnosti? Po zle? Tohto človeka zachránila pred záhubou a nedočkala sa jediného slovka vďaky, porozumenia, ničoho. Skôr má za svoju pomoc odreté ruky a bolí ju zadok. Len tak-tak minula hlavou roh stola. Je to pravda. Za dobrotu na žobrotu.
Vstane, namieri prútikom na Severusa. "Lokomotor."
Vhodí ho do postele.
"Vidíte aký ste úbohý? Takí ľudia ako vy sú našťastie vždy potrestaní! Úbohí červíci, čo si nič nevážia, ani pomoc druhých, porozumenie!!! Tvory, čo nevedia, čo sú to city, pocity, emócie. Je mi z vás zle. Ste len obyčajný zbabelec bez vlastnej vôle. Robíte len to, čo vám ten šialenec povie! Ak nekonáte podľa jeho príkazov, mučí vás! Je to úbohé! A vy ešte viac, že sa necháte. Mali by ste sa nad sebou zamyslieť!"
Len tak-tak sa ovládne, aby si neodpľula a zabuchne za sebou dvere.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Gaviota Gaviota | Web | 6. června 2010 v 21:19 | Reagovat

Ahoj, mohla by som ťa poprosiť o hlas, pre Nikolu na http://sweetbunnyshop.blog.cz/1006/ii-kolo-souteze-show-your-own-creativity Dík
P.S. Ak chceš oplatiť (3 kamošky Ti tiež dajú hlas) napíš, koľký to bol hlas

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.