Soraya 21.kapitola

23. června 2010 v 14:25 |  Soraya
ZLÁ SPRÁVA



Soraya sedela v autobuse vedľa Trista a komentovali jednotlivé pamiatky. Práve prechádzali okolo Víťazného oblúka. "Ak ho obídeme trikrát, sme vynikajúci jazdci." Soraya sa na Trista usmiala. Bolo jej s ním dobre. Vykukla z okna. Obišli oblúk jeden krát. Potom druhý krát. Keď sa chystali tretí krát, niekto do nich zozadu narazil, až všetkých hodilo dopredu. Našťastie sa nikomu nič nestalo.
"Toto sa nám stane vždy," priznal Trist skrúšene.
Na celý deň sa stratili v meste. Nakupovali darčeky pre Stellu, Florrie, Caroline... Trist jej radil, čo sa oplatí kúpiť a čo nie. Toto som mala robiť so Severusom a nie s nejakým cudzím chlapom. V skutočnosti sa jej však Trist pozdával. Všimol si dokonca červené šaty na ramienka a sukňou nad kolená.
"Len si ich obleč," vravel jej. Nedala sa dvakrát núkať. O chvíľu už vybehla z kabínky.
"Paráda," pozrel na ňu. "Si v nich nádherná."
Soraya sa trochu začervenala a šla sa radšej prezliecť. Ale padlo jej to dobre. Zaplatila za šaty a nastúpili do autobusu. Bola už hodne pokročilá hodina a Severusa nikde. Rozlúčila sa s Tristom, poďakovala mu za krásny deň a zamkla sa v izbe. Čakala ešte hodinu, hodiny ukazovali polnoc a Severusa nikde nebolo. Nahnevane sa prezliekla do pyžama a ľahla do postele. O pár minút sa dvere odomkli a Severus potichu vstúpil dnu.
"Že si sa aj ráčil vrátiť."
Severus v tme prevrátil očami a vtom ho oslepila žiara lampy. "Kde si toľko bol?"
Severus sa začal vyzliekať: "Vieš veľmi dobre, kde som bol. Mali sme prácu."
"Dobre, nepokračuj. Ani nechcem vedieť, čo ste robili."
"A ty si čo robila celý deň?"
"Mne bolo dobre," zasmiala sa Soraya. "Celý deň som strávila s Tristom. Perfektný chlap. Nakúpili sme kopu vecí, boli sme na obed..."
"S Tristom? S tým sprievodcom?" zúžil Severus oči.
"Áno, s ním. A teraz dobrú noc," otočila sa mu chrbtom. Severus sa tváril akoby nič, no v skutočnosti mu vrela krv v žilách. Všimol si ako Trist pozerá na Sorayu a áno, je príťažlivý...Nie! skríkol v duchu a buchol po paplóne. Pozrel na svoju manželku, ktorá napäto pozerala na dvere a premýšľala, či sa jej podarilo aspoň trochu svojho manžela nahnevať.
Už sa od teba nehnem, zaprisahával sa Severus. Dúfam, že ma už nikto nebude volať.

"Láska, vstávaj," bozkával Severus Sorayu na krku ďalšie ráno.
"Severus, nechaj ma, spím," otočila sa na druhú stranu, no Severus si ju pritiahol späť. "Chcem odčiniť včerajšok."
"Takýmto spô...," nedal jej dokončiť a ústa jej zavrel bozkom. Keď sa obaja o polhodinu znovu obliekali do vecí, Severus poznamenal: "Áno, aj takýmto spôsobom."
Soraya len krútila hlavou a o chvíľu sa už viezli v autobuse. Dnes mali v pláne múzeum Orsay, Eiffelovú vežu a plavbu po Seine. Celý deň počúvali Tristovo rozprávanie. Neustále sa usmieval, čo Severusa nesmierne rozčuľovalo.
Podvečer sa priviezli k veži. Cez deň svietilo zubaté slnko, takže sľubovalo jasný výhľad na Paríž. Po dvoch hodinách státia v rade sa konečne dostali k výťahu a o chvíľu sa viezli na prvé poschodie. Pochodili mnoho obchodíkov, pozreli ďalekohľadom po okolí a vyviezli sa hore.Výhľad, ktorý sa pred nimi rozprestrel, bol prekrásny. Vzdialené slniečko, zapadajúce za hory, vrhalo ružovkavo-žltkastú žiaru všade naokolo, na rozžiarené tváre novomanželov. Spoločne hľadeli na kamenné mesto, sem-tam na nejakú zeleň a tešili sa, že im počasie praje a vďaka tomu vidia až do diaľky 75km. Jediná nevýhoda bola v tom, že keď už raz vyšli na určité poschodie, nesmeli sa vrátiť späť s tým, že ich pustia znovu. O poschodie vyššie smel ísť každý len jedenkrát.
Slnko zapadalo. Eiffelovka sa rozsvietila a každých 15 minút začala blikať. "Severus, toto je jednoducho nádherné," šepkala Soraya a v očiach sa jej odrážali blikajúce svetielka.
"Je. Tak ako ty," objal ju. Hľadeli uchvátene na ten nevídaný úkaz, až kým ich Trist nezačal zaháňať k lodi. Bolo jedenásť hodín večer.
Posadali si na stoličky a o pár minút sa viezli okolo Paríža po Seine. Jeden most, druhý, tretí, ohňostroj, opilci, blikajúca Eiffelovka, zima, nútiaca ľudí pritisnúť sa k najbližšiemu živému tvoru. Soraya si položila hlavu na Severusovo plece. Takýto život by si vedela predstaviť každý deň. A hoci jej bolo zima, vnútri jej horel oheň. Oheň nádeje a viery.
Večer zakončili tou istou príjemnou činnosťou, čo aj ráno a vôbec im neprekážalo, že sú už tri hodiny ráno.

* * *

"Koľký krát ti mám povedať, že s ním nič nemám?!"
"Soraya, veď vidím ako sa na teba pozerá!"
Soraya sa začala smiať a na chvíľu prestala baliť: "Sev, on sa na mňa pozerá ako na sestru. Aj ma tak má rád."
"To určite."
"Severus, ty žiarliš?!" Nebola to otázka, ale skonštatovanie. Severus mlčal a pchal oblečenie do kufra. Soraya podišla k nemu a objala ho: "Poviem ti tajomstvo. Ale nikomu ho nehovor. Trist má priateľa."
Severus na ňu prekvapene pozrel.
"Áno, priateľa. Zoznámil ma s ním, keď....si bol preč. Takže ma má rád iba ako sestru. Ak mi neveríš, opýtaj sa ho."
"Nie...nie...verím ti." Jeho žena sa musela smiať. Obaja teda pokračovali v balení. O hodinu už stáli pred hotelom a pohľadom sa lúčili s budovou, ktorá ich uchýlila na uplynulý týždeň. Dali posledné zbohom Tristovi a odmiestnili sa domov.

* * *

"Chýbala si mi tu," objímala ju Florrie na Nový rok v práci. "Ako bolo?"
"Aj ty mne. A bolo úžasne. Boli sme v Notre-Dame, v Sacré Coeur, v Louvre," pustila sa Soraya do rozprávania. Keby mohla, strávila by touto činnosťou celý deň, no bolo treba aj pracovať. Ako prvého šla navštíviť pána Douglasa. Jeho vychudnutá postava sa strácala v posteli, trčali len jeho veľké oči. Zdalo sa, že čoskoro odíde z tohto sveta.

"Dúfam, že Stella poslúchala."
"To je anjelik. Neplakala, nerobila neplechu a veľmi sa na teba teší."
"Už aby som bola s ňou."
A naozaj. Keď po ňu so Severusom poobede prišli, tešila sa ako zmyslov zbavená. Poskakovala, vykrikovala, tancovala. A keď jej doma dali to, čo jej nakúpili, takmer sa rozplakala.
"To je moje?" pozerala na Eiffelovky, bábiky a tričká. V ten večer zaspávala v nočnej košeli s podtlačou Versaillského zámku.

* * *

Nato, ako bol pán Douglas na tom zle, sa držal. Ležal u nich už štyri mesiace a nebolo mu ani lepšie ani horšie. Každý deň ho chodila pozerať Soraya, Florrie i Cyrian. V tento podvečer sa Soraya ponáhľala domov. Našla perfektný recept, ktorý chcela skúsiť. Pripravila Stelle vodu na kúpanie, rozložila si ingrediencie po stole a pustila sa do roboty.

Varený jazyk s omáčkou

Potrebujeme: 40dkg jazyka, 4dkg masti, 2dkg cibule, 6dkg hladkej múky, 8dkg rajčiakového pretlaku, 2dkg cukru, voda, soľ
Príprava: Umytý jazyk uvaríme v osolenej vode. Po uvarení ho vyberieme, olúpeme a nakrájame na väčšie plátky. Z masti a múky pripravíme červenú zápražku, pridáme postrúhanú cibuľu, popražíme, rozriedime vývarom z jazyka a rajčiakovým pretlakom, povaríme a osladíme.

Keď bola s večerou hotová, prezliekla Stellu, povedala jej len krátku rozprávku, pretože oči jej už klipkali, poupratovala kuchyňu a šla sa prezliecť do tých červených šiat, čo kúpila s Tristom. Severus mal byť do noci na nejakej porade v Rokforte a ona mu chcela pripraviť príjemný večer. Zachichotala sa. Príjemný...
Kým sa Severus vrátil, bolo už upratané, stôl ozdobený a medzi dverami ho čakala vyvoňaná a vyobliekaná žena.
"Ahoj, Sev, si unavený?" pobozkala ho na líce.
"Ahoj. Trochu. Dal som dnes dvom študentom tresty, tak som mal toho ešte viac. Tie decká sú čoraz horšie... My niečo oslavujeme?" zarazil sa medzi dverami do kuchyne a prehrabával sa v pamäti, či nezabudol na nejaký sviatok.
"Ani nie. Alebo áno. Jednoducho je nám dobre, sme šťastní, nič nám nechýba," nakladala mu na tanier, " a o šesť mesiacov nás bude o jedného viac."
Severusovi chvíľu trvalo, kým pochopil, čo mu Soraya práve oznámila. Zastal s vidličkou vo vzduchu: "Čože?"
"Ako si počul." Soraya si sadla na stoličku a trochu s úzkosťou pozorovala Severusa. Ako zareaguje?
"Budeme mať dieťa? A už si v treťom mesiaci?"
"Áno, bude to...francúzske bábätko." Len ťažko si človek mohol nevšimnúť tie hviezdy v jej očiach. Konečne sa jej splní sen.
"To je...to je...jednoducho...úžasné. Budem otcom!" zvolal Severus so zmiešanými pocitmi.
"Tešíš sa?"
"Samozrejme," priskočil k nej a začal ju bozkávať. Potom priložil ruku na jej brucho. "Ja...nikdy som nepremýšľal o tom, že by som bol otcom, ale...je to zvláštny pocit. Teším sa."
"Tak to som veľmi rada," pohladila ho po líci. "Ľúbim ťa. A keď to už vieš, môžeme to osláviť. Tu je víno a myslím, celkom chutná večera."
"Vynikajúca," usmial sa na ňu s plnými lícami.

* * *

"To je hrozné. Mizne čoraz viac ľudí," vzdychla si Soraya o dva týždne v práci.
"Niečo ich musí kántriť."
"Alebo niekto."
"Myslíš, že je to...," pozrela na ňu Florrie.
"Je to možné." Vtom sa rozleteli dvere.
"Severus!" zvolala Soraya prekvapene. "Čo tu robíš?"
"Soraya! Ahoj, Florrie! Soraya, mám zlú správu!"
"Zlú správu?" preglgla Soraya. Čo sa mohlo stať?
"Ja ťa nechcem zbytočne rozrušovať, no nechcem, aby sa ti niečo stalo. Musíš to vedieť, pretože o polhodinu musím odísť."
"Odísť? A kam?" Soraya ničomu nerozumela.
"Bol som aj s ostatnými mužmi z okolia povolaný na pomoc ľuďom, ktorým zmizli príbuzní."
"Čože?"
"Neviem, kedy sa vrátim, ale chcem tu byť, keď...keď to na teba príde."
Soraya sa chytila za srdce a klesla späť na stoličku: "Nikam ťa nepustím!"
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Majka Majka | 24. června 2010 v 21:22 | Reagovat

Tak já já jáá presne viem, odkiaľ si čerpala... moc si mi toho pripomenula... hmm akurát že nielen toho dobrého :-?  ale chválim to poňatie, ako som už povedala, až Boh dá a až Boh dá :) a moje deti raz budú mať aspoň tých 15-16 rokov, dám im do rúk tvoje knihy(čo verím, že budú), to stojí za to :)

2 Severusa Severusa | 24. června 2010 v 22:26 | Reagovat

Veľa som ti pripomenula? :-) To som rada, tie naše zážitky :) :) Super, čo? ..a prečo aspoň 15-16 rokov? Veď toto je také...primerané :-D ale ďakujem za dôveru :P

3 mileyinourheart mileyinourheart | 25. října 2010 v 10:32 | Reagovat

yeeey :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.