Soraya 14.kapitola

22. června 2010 v 14:57 |  Soraya
ZÁCHRANCA




Všetky hlavy sa ako na povel otočia k dverám. Sudca Irwing zastane s rukou vo vzduchu s trochu prihlúplym výrazom na tvári.
Muž zavrie dvere a dlhými krokmi sa náhli uličkou.
"Albus Dumbledore!" zvolá Irwing a na čele sa mu zjavia kvapôčky potu.
"Dobrý deň vám prajem, Arnold," usmeje sa príjemne chlap s dlhou bradou a príde až k Sorayi, ktorá na neho tiež šokovane vyvaľuje oči. Dumbledore? Dumbledore prišiel sem? Načo? Ak by jej aj chcel pomôcť, je už rozhodnuté, veď väčšina bola za jej odsúdenie! Pozerá cez slzy na svojho záchrancu, keď k nej doľahne rozhorčený hlas sudcu.
"Albus, toto predsa nemôžete! Len tak vtrhnete do miestnosti! Ak ste sa potrebovali so mnou zhovárať, mali ste počkať, kým skončím!"
"Ó, áno, viem. No musím s vami hovoriť tu a teraz. Ja som totiž prišiel vypovedať."
"Vypovedať?!" preskočí Irwingovi hlas, "veď ona je už odsúdená. Tu už nie je o čom!"
"Vždy je o čom. Myslím, že je lepšie vypočuť si viacero názorov ako potom čeliť obvineniam z vážneho justičného omylu," povie Albus a hoci sa stále usmieva, už to vôbec neznie milo.
Irwing vstane. "Viete vy vôbec, čo táto žena urobila?" ukáže na ňu prstom. "Kryla smrťožrúta! Neudala ho aj napriek tomu, že presne vedela, že je na temnej strane! Vedela, že porušuje zákon, že sa tým stáva spolupáchateľkou a akoby priamym spoločníkom Veď-Viete-Koho! A ak sa nemýlim, vy tiež stále neúnavne pracujete proti tomu....mužovi!"
Albus prikývne: "Máte úplnú pravdu. A práve preto som tu."
Irwing ešte chvíľu fučí, no potom ho Amália chytí za lakeť: "Nechajme ho, nech nám povie, čo chce."
"Ďakujem, slečna Willsonová."
"Dobre, čo teda chcete povedať?" opýta sa Irwing, kým si Albus vyčaruje pohodlnú stoličku.
"Takže, pokiaľ viem, Sorayu ste chceli odsúdiť zato, že pomohla ranenému človeku...."
"Bol to smrťožrút!"
"Áno, má na ruke znamenie, ale to neznamená, že je smrťožrút aj dušou."
Tu sa sudca nahlas rozosmeje: "Takže vy mi chcete povedať, že Snape šiel na návštevu k Veď-Viete-Komu len preto, že sa mu zažiadalo tetovania? Toto ma skutočne pobavilo! Ten-Koho-Netreba-Menovať určite len tak hocikomu vypáli temné znamenie."
"Severus Snape nie je o nič viac smrťožrútom ako ja. Pracuje pre mňa a Fénixov rád a Voldemort si len myslí, že pracuje pre neho."
Po tomto vyhlásení sa všetci myknú a nastane ohlušujúce ticho. Všetci civia na Dumbledora, ktorý si ich pokojne premeriava. Soraya, ktorá doteraz len kývala hlavou z jednej strany na druhú akoby sledovala zápas s loptičkou, si snaží v hlave urovnať nové informácie. Severus pracuje pre Fénoxov rád? Prečo potom tak veľmi bránil Voldemorta?! Takmer jej zlomil ruku, len aby sa k nemu dostal hneď po jeho zavolaní. Nejde jej to do hlavy.
"Ak chcete, môžem po neho poslať a sám vám to dosvedčí," ozve sa Albus po chvíli.
"Nemienim sa pozerať do ksichtu nejakého pajáca!"
"Vtom prípade očakávam, že uznáte moju výpoveď a prehodnotíte svoje rozhodnutie," vyhlási Albus a pohodlne sa oprie, ruky si zloží v lone.
"Slečna Willardová, vedeli ste, že Snape pracuje pre Fénixov rád?"
Soraya si všimne Albusov pohyb, ktorý jej naznačuje,aby pritakala. Pozrie na Irwinga: "Áno."
"A prečo ste nám to, do pekla, nepovedali?" buchne Irwing po stole.
"Bála som sa, že by Severus Snape mohol mať problémy s Voldemortom," vymýšľa si Soraya. Znovu nastane ticho. Už dvakrát v priebehu pár minút, bolo vyslovené meno Temného pána. Teraz od drobnej ženy, predtým od statného chlapa. Nechápu, kde berie toľkú odvahu, no azda práve to ich prinúti dať hlavy dokopy a po chvíli si Irwing odkašle a vyhlási: "Na základe nových objasnených skutočností zbavujeme Sorayu Willardovú všetkých obvinení," odklepne to trikrát a súd sa skončil. "Môžete ísť."
Soraya vyskočí zo stoličky ako vystrelená a vrhne sa Dumbledorovi do náručia. "Pán riaditeľ, taká som rada, že vás vidím! Boli ste úžasný! Ďakujem vám, ďakujem!" mrmle mu do hrude, kým ju Albus otcovsky hladká po chrbte.
"Nemáš začo, Soraya. Severus mi povedal, čo sa stalo a prosil ma, aby som niečo urobil. Prečo nie?! Bola si moja žiačka, úžasná a nikto si nezaslúži nevinne trpieť. Severus nemohol prísť, lebo by sa na neho hneď vrhli a tým by ti veľmi nepomohol. Hoci keby som neprišiel ja, určite by si to prišiel vybaviť aj sám. Čaká niekde vonku. Poďme. Vezmeš si veci z cely a pôjdeme."
Spoločne vychádzajú von z miestnosti a so svalovcom odchádzajú o poschodie nižšie, aby sa Soraya mohla pobaliť a odísť z toho nechutného miesta. Naposledy povie zbohom svalovcovi a keď vyjde pred Ministerstvo, po dlhom čase ju oslepí žiara slnečných lúčov. Zhlboka sa nadýchne a po otvorení očí pred ňou stoja Caroline, Florrie i Severus. Žiarivo sa na ňu usmievajú a Soraya má pocit, že už ani šťastnejšia nemôže byť.
Všetci podídu k nej a Albusovi a radostne sa zvítavajú. Rozprávajú jeden cez druhého, no Soraya rozumie. Sú radi, že je vonku. Hľadí na Severusa, ktorý sa tvári trochu previnilo.
"Pozývam vás všetkých na zmrzlinu," vyhlási Caroline. "Soraya, vy môžete prísť neskôr. Určite si máte čo povedať," žmurkne na ňu a vezme jej z rúk tašky. "Idete s nami, pane?" otočí sa k Dumbledorovi
"Mám nejakú prácu, ale už dávno som si nikam nevyrazil, Idem," rozhodne sa Albus s iskričkami v očiach a odchádza obklopený dvomi mladými ženami.
Soraya so Severusom osamejú. Severus jej pozrie do očí.
"Odpusť mi!" vykríkne. Soraya na neho prekvapene pozrie.
"Prosím ťa, odpusť mi, že si kvôli mne musela trpieť! Že si bola zavretá medzi štyrmi stenami, že si čelila takým obvineniam!" skloní Severus hlavu.
Soraya sa dotkne jeho hlavy: "Ja som sa na teba nehnevala, tak ti nemám čo odpustiť. Sama som sa hneď na začiatku rozhodla a svoj názor som nezmenila."
Severus na ňu pozrie s pootvorenými perami. Vidí, že ju ešte niečo trápi, že by chcela niečo povedať, len sa akosi nevie odhodlať. "Počúvam. Vidím, že ti niečo ťaží dušu," dodá Severus, keď sa Soraya znovu zatvári prekvapene.
"Ja len.... Florrie vravela, že.... že si povedal niečo v tom zmysle, ako nech si ma dementori nechajú."
Severus sa nadýchne: "Florrie to zle pochopila. S ňou som sa už rozprával. Ona sa ma opýtala, či mienim niečo urobiť pre tvoju záchranu alebo ťa nechám dementorom. Tak rýchlo rozprávala, že kým som ja odpovedal áno, v tom zmysle, že ťa mienim nejako zachrániť, ona už bola na tretej vete."
"Takže..."
"Soraya. Ako by som ťa mohol nechať odsúdiť do Azkabanu, keď ťa milujem viac než svoj vlastný život?" povie Severus a schytí ju do náručia. Sorayi sa rozbúcha srdce a telom jej prebehne elektrický prúd.
"Miluješ...ma?"
"Mám ti to azda zopakovať? Milujem ťa. Ak chceš, vykričím to celému svetu. MILUJEM SORAYU WILLARDOVÚ!" skríkne do vetra. Niektorí okoloidúci sa chápavo usmejú, iní sa tvária pohoršene. Soraya sa začervená.
"Severus," šepne.
"Soraya, myslím to vážne. Ty si zmenila moje dni aj mňa samého. Keď sme sa zoznámili, bol som mrzutý a nenávistný chlap. Vniesla si svetlo do môjho života svojou nehou, odvážnosťou, starostlivosťou, ženskosťou, svojimi názormi, ktoré ma donútili prehodnotiť svoj doterajší život. Len vďaka tebe som našiel odvahu prísť za Dumbledorom a zanechať zlo. Teda aspoň sčasti," zatvári sa Severus kyslo. "Stále budem špión. Temný pán si myslí, že pracujem pre neho, že na základe jeho príkazu som šiel za Dumbledorom. No ja som odhodlaný podporovať dobro. Nechcem ťa stratiť, Soraya."
Sorayu toto vyznanie dojalo. Slzy sa jej hrnú do očí, Na tvári sa jej rozleje široký úsmev a hoci sa jej v očiach perlia slzy, Severus vidí odpoveď na svoju spoveď. Sorayine pery nemusia nič vysloviť. Vášnivo sa pobozkajú, aby spečatili svoj osud.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.