Soraya 12.kapitola

22. června 2010 v 14:55 |  Soraya
DOMČEK Z KARIET SA RÚCA



Soraya zhrozene pozerá do tváre vyššieho chlapa a čaká, kedy sa z tohto sna preberie. Nenápadne sa uštipne, no to ju iba presvedčí, že je v bdelom stave. Pravda, od začiatku vedela, že to môže prasknúť, no stále verila, že to dobre dopadne. Od Severusovho odchodu prešli už tri týždne a nič sa nedialo. A teraz? Nechápe. Vtom sa jej mihne pred očami maličký záblesk spomienky. Áno, určite to bola Lujza. Vtedy boli pootvorené dvere. Nevadí, budem chrániť Severusa. Ľúbim ho.... Zarazí sa. Nikdy jej nepovedal, že aj on niečo podobné cíti. Ona sa mu s tým síce nezdôverila, ale teraz ju zvierajú pochybnosti. On ju možno vôbec nemiluje, je len objekt jeho túžob. Čo ak chcel len získať niečo, čo nemohol mať? Dlho ho odmietala, jeho to vzrušovalo a tak si povedal, že ju získa. Veď zakázané ovocie najviac chutí. Pochybnosti sa jej zarývajú hlboko do srdca, obaľujú ho chladom. No potom sa rozhodne postaví, odvážne pozrie chlapíkom do očí. Bude si zodpovedať za svoje činy.
"S kým mám tú česť?"
Muži na seba trochu prekvapene pozrú a potom jeden povie: "Sme z ministerstva. Tu je súhlas na vaše zatknutie," ukážu jej zvitok pergamenu. "List vám predsa poslali."
"Áno, ale potrebovala som sa uistiť. Pôjdem s vami dobrovoľne, takže kúzla použiť nemusíte," povie Soraya a vyjde z miestnosti. Trochu zaskočení čarodejníci ju nasledujú. Ešte nezažili, že by s nimi niekto šiel dobrovoľne a rozprával takým vecným tónom.
"Soraya!" zhíkne Florrie, keď vidí svoju priateľku kráčať k východu, nasledovanú dvomi svalovcami, ktorí majú na ňu namierené prútiky.
"To je v poriadku, Florrie," naznačí jej Soraya a Florrie hneď vie koľká bije. Vyvalene pozerá na trojicu a keď sa otočí, zbadá samoľúbo tváriacu sa Lujzu.
"Ty špina," vypľuje zo seba.
Lujza sa len zasmeje: "No, no, pokoj. Aby sa ešte nevrátili aj po teba."
"Toto budeš ľutovať," zasyčí Florrie a odkráča do pracovne. V ten deň nemusí ani vyjsť z pracovne, aby vedela, že celá nemocnica hovorí len o tom ako Sorayu zatkli, hoci nikto nevie prečo. Veď bola vždy milá a dobrá, nikomu neublížila....
Lujza sa na celý deň stratila v riaditeľkinej pracovni.
Zatiaľ čo všetci špekulujú nad príčinou Sorayinho nešťastia, Soraya s chlapmi z ministerstva sa primiestnili pred Ministerstvo mágie. Vstup do veľkej budovy si nikto nevšíma, tak neprerušene kráčajú do pracovne samotného ministra.
"Áno, áno, budem tam.... Nie, ešte to nemám dokončené," ozýva sa spoza dverí. Pán Hastings má dôležitý rozhovor s nejakou čarodejnicou, ktorej hlava sa vznáša v krbe.
"Prepáčte, mám tu veľa práce, práve mi priviedli jednu odsúdenú. Musím končiť, zatiaľ dovidenia," rozlúči sa minister mágie a otočí sa k návšteve. Stretne sa so zamračeným pohľadom Soraye. Aká je mu ona odsúdená? Kto ju odsúdil? Ešte nikto, tak prečo ju tak nazýva?!
"Dobrý deň," stroho ju pozdraví a prezerá si ju. Znechutene, akoby bola len nejaká špinka, čo sa mu prilepila na podošvy topánok. "Takže vy nám veselo porušujete zákony. ONY PLATIA PRE VŠETKÝCH!" skríkne Hastings až sa Soraya mykne.
"Zákony nie sú nato,a by sa porušovali! ZÁKONY TREBA REŠPEKTOVAŤ! Odveďte ju do podzemia. Do tej voľne cely. Slečna Willardová, nemusíte sa báť, dátum súdu vám dodáme včas," dodá škodoradostne.
Postrčia Sorayu von z dverí, zovrú jej ramená a odvážajú ju výťahom do podzemia. V celom podzemí svietia len bledé studené plamene fakieľ. Sorayi zachádza chlad za nechty, trasie sa na celom tele, no úporne sa snaží nedať najavo strach. V tejto chvíli si uvedomuje, do akej šlamastiky sa to dostala.
"Toto bude vaša "izbietka", kým vás neodsúdia na pobyt v Azkabane," zachrípnuto sa zasmeje ten nižší, vytrhne jej prútik, ktorý musí odovzdať a skôr než stihne Soraya niečo povedať, zatresne za ňou hrubé mreže.
Mladá žena objíme chladné tyče, prezerá si tmavú miestnosť bez jediného okna, do nosa jej udrie potuchlina. Keď za ňou niečo zašuchoce, mykne sa. Trpko si pomyslí: Tu určite nedbajú o ktovie akú čistotu. Ani som nevedela, že na ministerstve sú cely. Podozrievavo sa obzerá, no pôvodcu hluku nenachádza. S hlbokým povzdychom a slzami v očiach sa teda schúli na tvrdú posteľ.


* *


Bolo to hodinu pred koncom Sorayinej služby, keď ju zatkli a tak sa Severus minul s tromi ľuďmi, ktorí zamierili na ministerstvo. Posadil sa na múrik, trochu skrytý v kríkoch a čakal, kedy sa zjaví Soraya. Dlho sa nikto známy neukázal, až na konci sa vyteperila Florrie. Vyzerala utrápene. Severus si to nevšíma, veď ženy mávajú také dni, že by vraždili, sú unavené, vykrikujú. Pristúpi k nej, aby sa jej opýtal, kde je Soraya, keď tu ho Florrie zbadá a nebezpečne prižmúri oči.
"Len či to za to stálo."
"Čože?"
"Nič. Len premýšľam, či stojíš za to, aby šla Soraya za teba do Azkabanu."
Severus na ňu chvíľu hľadí, ani brvou nemykne. "Je v Azkabane?"
"Nie, ešte nie. Pred chvíľou ju odviedli na ministerstvo. Kvôli tebe.Zato, že ťa kryla."
"Na ministerstve? Zato, že ma kryla?" Prechádza si Severus prstom po brade, tvári sa zamyslene.
"Vravela som , že nemá veriť smrťožrútovi," vyhlási Florrie nahnevane a zazerá na neho, akoby ho chcela prekliať. Severus sa mykne: "Nevrav o tom, o čom nič nevieš."
Florrie pokrúti hlavou: "Viem o tom dosť. A nenávidím ľudí, ktorí hrajú na dve strany. Do očí sú sladkí ako med, no potom bodnú dýku do chrbta. Máš vôbec nejaké výčitky svedomia?"
Severus sa aj naďalej tvári nezúčastnene. Neprejavuje žiadnu emóciu. Otočí sa a odchádza.
"Hej! Stoj! Mieniš niečo robiť? Nie, však?! Necháš ju dementorom?!" reve za ním Florrie.
"Áno," kričí súčasne Severus a odmiestni sa. Na miesto, kde ešte pred chvíľou stál, dopadne topánka, ktorú po ňom Florrie hodila.
"Špina," uľaví si Florrie a odmiestni sa aj ona.


* *


"Hej! Vstávajte," zrúkne na Sorayu niekto a ona rozospato otvorí oči. "Máte tu raňajky a nejaký list. Skontrolovaný," podá jej svalovec list a žemličku s pohárom mlieka.
Soraya skromné raňajky položí na posteľ, prehrabne si vlasy a otvára list. Kto jej napísal? Písmo jej je známe.

Drahá Soraya!

Včera som ho stretla. Tváril sa ako milé mača. Zo začiatku. No keď som mu povedala pravdu o Tvojom pobyte na tom milom mieste, ani brvou nemihol. Nechcem byť zlá ani krutá, no láska vyzerá asi vždy rovnako. Nemá iné podoby. A nie je všetko zlato, čo sa blyští. Sú ľudia, čo sú ako cukrík, no za chrbtom skrývajú nôž.
Slovíčko áno v tomto prípade znamená: Dobrú chuť, dementori. A nevyšlo to z mojich úst. Pochádza to z temných hlbín bledej tváre v čiernom obale. Topánka nezasiahla svoj cieľ.
Ja verím, že prežiješ, vrátiš sa a porátaš sa s ním. Držím Ti palce.

S láskou

F.


Soraya chvíľu sedí na posteli, skladá si dešifrovačku v hlave, no keď nájde podstatu, túži po pravom opaku. Aby bola nepoznaná. Zúfalstvom sa jej naplní duša. Takže Severus ju ponechal svojmu osudu. Dementorom. Slzy sa potokom rinú po jej lícach. Domček z kariet sa práve zrútil. Ostala sama. Verila mu. Dôverovala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.