Soraya 11.kapitola

22. června 2010 v 14:54 |  Soraya
LUJZA



"S kým si včera bola?" Florrie nemôže uveriť vlastným ušiam. Otvorí ústa, keď tu im dnu vtrhne Lujza.
"Čaute, dievčence. Ako sa máte? Viete, čo je nové? Vraj Andrea, tá z piateho poschodia, je tehotná! A viete s kým?"pozrie na obe kolegyne, no nečaká na odpoveď a pokračuje v monológu, "s údržbárom. Chápete? S tým úbohým chlapíkom, čo má habit večne presiaknutý vodou a vyjadruje sa tak nespisovne."
"Náhodou, ja si myslím, že je to fajn. Ak sa majú radi..."
"Soraya, len ty môžeš povedať niečo tak... prízemné. Ja by som si v živote nevzala čarodejníka z obyčajnej rodiny," skočí jej do reči Lujza.
"A čo mukla," opáči Florrie. Lujza na ňu len fľofne: "K tomu sa ani nevyjadrujem. A vy? Čo tu riešite?"
"Ale, nič zaujímavé. Rozhodne nie takú šťavnatú klebetu ako si nám zvestovala ty," povie Soraya.
To určite, pomyslí si Lujza. Ja to vypátram, na to vezmite jed.
"Počuli sme, že ti priviezli nového pacienta. Netreba sa ti na neho pozrieť?"
"Slušne povedané: Vypadni," zaškaredí sa Lujza na Florrie a vyjde z miestnosti.
"Tak? Kde sme to skončili? Aha, že si bola na rande so Snapom," otočí sa Florrie k Sorayi.
"To nebolo rande. Stretli sme sa náhodou, pomohol mi, potom ma pozval na čokoládu a.....," vydýchne červenajúca sa Soraya.
"A potom ste mali k sebe pomerne blízko," žmurkne na ňu Florrie.
"Florrie, ja som sa....asi....zaľúbila."
Tak a je to vonku. Soraya sa s touto myšlienkou pohrávala dlho do noci, no teraz, keď ju vyslovila nahlas, to slovo nadobudlo presne stanovený tvar. Dlho ležala v posteli, premietala si celý deň, no bolo zvláštne, že hoci toho zažila veľa, do pamäti sa jej vryl predovšetkým Severus. Jeho bozky, jeho vôňa, jeho nežné ruky.... Prehodnocovala svoj vzťah k nemu. Áno, spočiatku jej nebol veľmi sympatický, najmä vďaka jeho hrubému správaniu, no keď ho priviezli, niečo ju na ňom zaujalo. Mal v sebe silu a odvahu, možno maličký kúsok nehy, ktorá konkurovala jeho temnej stránke.
Chodila ho preväzovať, vzbudzoval v nej rôzne pocity, ale ani náhodou jej nenapadlo, že by sa s ním mohla cítiť dobre, dokonca ako včera zistila, bezpečne. Presvedčila sa, že aj on vie byť nežný a vášnivý, milý i výbušný. Fascinujú ju jeho silné ruky, jeho oči, ktoré v sebe skrývajú ešte veľa neprebádaného. Priťahujú ju a túži vedieť, čo sa odohráva v ich hĺbke. Očarili ju aj jeho pery, ktoré v nej dokázali prebudiť niečo, čo už dlho driemalo, nedostalo sa na povrch celú večnosť a teraz jeden bozk a Soraya sa cíti, akoby ešte len teraz začala žiť.
Po hodinách premýšľania k nej doletelo poznanie. Skočilo pre ňu ako vlk pred červenú čiapočku a vyjavilo jej pravdu. Svoje srdce odovzdala Severusovi, nech sa akokoľvek bránila.
"Zaľúbila? Do Snapa?" nevychádza Florrie s údivu. " A to ti už nevadí, že je smrťožrút?"
Soraya sa primračí: "Nerozmýšľala som nad tým. Ani keď tu ležal mi to až tak nevadilo, inak by som ho udala. Jednoducho viem, že je dobrý. Aj keď je na temnej strane. Pravda, musíme sa ešte lepšie spoznať a ja ani neviem, kedy sa stretneme."
"Rob ako uznáš za vhodné. Si už dospelá. Ja ti skutočne želám, aby si bola šťastná, no dávaj si pozor."
"Neboj sa, budem," usmeje sa Soraya šťastne, "a ďakujem, že mi držíš palce."
Ani jedna si nevšimla, že dvere sa až teraz privreli.


Poobede skočí Soraya za riaditeľkou, aby ju oboznámila so svojím včerajším programom. Riaditeľka jej však nepovie veľmi dobrú správu, vraj sa tam bude musieť ešte vrátiť, lebo pacienti ju potrebujú. Sorayi sa pred tvárou okamžite zjaví slizký chlap v blatovom svetri. V tichosti si vypočuje riaditeľkine oznamy a keď sa dostatočne vzdiali od jej pracovne, poriadne si uľaví.


Nasledujúce dva týždne trávi Soraya so Severusom dosť času. Buď ju chodí čakávať niekde pred nemocnicu alebo sa stretávajú niekde v parčíku, v tichosti, aby sa čo najlepšie spoznali. Nech vedia posúdiť, či majú niečo spoločné alebo sú ako opačné konce magnetu. Na ich radosť zisťujú, že spoločného majú pomerne dosť a že prípadný vzťah by nebol len o telesnej túžbe.


V stredu poobede sa Soraya vyberie na návštevu k Stellinej tete. V rukách zviera pergamen s adresou, chvíľu blúdi nespočetnými uličkami, až nakoniec nájde domček nazeleno natretý s čiernou strechou. Trávnik slušný, sem-tam nejaký zoschnutý list.
Po otvorení dverí sa na Sorayu vrhne bláznivé klbko v podobe malého dievčatka, ktoré ju šťastne objíma oboma rúčkami. Pred dvoma týždňami bola v nemocnici vziať si svoju novú ruku- protézu. Slúži jej ako vlastná, aj keď je o niečo bledšia ako prirodzená.
"Ahoj, Stella," postrapatí jej vlásky.
"Teta Solaya. Mám novú bábiku. Pozli," ukazuje Stella na postavičku v rukách.
"Ach, naozaj? Škoda, ja som ti tiež jednu priniesla," zatvári sa Soraya nešťastne.
"Áno? Jej, ukáž, budú kamalátky," zasmeje sa Stella a pritúli si svoju novú handrovú bábiku. "Je klásna ako ty."
"Ďakujem, aj ty si krásna, moja zlatá Stella," pohladká ju Soraya a otočí sa k jej tete. "Tá ruka ju nebolí? Nemá to veľmi živé?"
"Nie, nebolí. Teda nesťažovala sa. Akoby to bola jej vlastná, tak sa s ňou zžila."
"To som veľmi rada. No v každom prípade jej aj naďalej dávajte tie elixíry a chodievajte na kontroly." Potom sa otočí k Stelle.
"Poď mi ukázať aké máš hračky." Malé dievčatko, nadšené, že konečne má niekto čas venovať sa len jej a hrať sa s ňou, ju zavedie do svojej izby a spoločne strávia celé poobedie. Keď večer Soraya odchádza, úprimne sa poteší pozvaniu na ďalšiu návštevu.
Pred vchodom do domu vidí, že sa svieti. Po vstupe do vnútra jej do nosa udrie vôňa pečeného mäsa a marhuľového koláča.
"Ale?Čože sa deje?" spýta sa Soraya, keď nájde Caroline tancovať po kuchyni v zástere.
"Ahoj. Pekne sa umy a poobliekaj, budeme mať návštevu," mierne sa začervená Caroline.
"Áno? A koho?" usmieva sa Soraya, hoci odpoveď si vie domyslieť.
"No, jeden mladý milý muž. Je veľmi sympatický a uvidíš, že sa ti bude páčiť."
"Len sa ty neboj. Idem sa ja dať do poriadku, nech ti neurobím hanbu," zamieri Soraya do kúpeľne. Som zvedavá, kto to je a aký je.
Keď o trištvrte hodinu zazvoní pri dverách, všetko je dokonale pripravené. Caroline ide otvoriť, zatiaľ čo Soraya robí posledné úpravy na stole.
"Tak, Soraya, toto je on."
"Ahoj."
Soraya sa obzrie a od prekvapenia jej takmer padne sánka. On? On je ten koho si Caroline našla? To je... to je.... neuveriteľné. Nemožné. Šokujúce.


Ďalší deň sprevádzajú zhluky mračien a na tvárach ľudí sa zjavujú zamračené výrazy. Soraya sedí nad spismi, premýšľa aká liečba by bola pre jednotlivých pacientov vhodná, zatiaľ čo Florrie pobehuje po poschodiach. Neustále sa jej pred očami vynára tvár Carolininho priateľa, bráni jej v práci. Tak je zahĺbená do myšlienok, že si najprv ani neuvedomí klopanie na okno. Až po chvíli pozrie do okna, kde sa vznáša hnedá sova a v zobáku drží hnedastú obálku.
Soraya otvorí okno a vezme sove list. Je pre ňu. Z ministerstva. Pomaly ho otvára.


"Vážená slečna Willardová

Dostali sme správu, že dňa 21.3.2004 k vám do nemocnice doviezli smrťožrúta menom Severus Snape. Na základe správy sme sa dozvedeli, že hoci ste boli oboznámená s novým vyhlásením Ministra Mágie, vedome ste zákon porušili a Snapa neudali.
Tým sa stávate spolupáchateľkou a je vydané vyhlásenie s vaším zatknutím. V tejto chvíli sú k vám poslané ministerské jednotky.
Deň vykonávania súdu bude ešte upresnený. Dovtedy budete vo väzbe.

S pozdravom Amália Willsonová

Ministerstvo mágie"



Soraya šokovane pozerá na pergamen. Zatykač? Na ňu? Preto, že zachránila niekomu život? Začuje otvorenie dverí. Zdvihne hlavu s tým, že sa poradí s Florrie, ale aké je jej prekvapenie, keď vo dverách nestojí Florrie, ale dvaja svalnatí čarodejníci z ministerstva!
"Slečna Willardová? Pôjdete s nami."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.