8.kapitola

15. května 2010 v 15:34 |  Od srdca k srdcu
Obaja sa naraz obrátia. A čo je zas toto, znervóznie Raniya. Hľadia do jaskyne obrastenej machom, niekde sú maličké výklenky. Na zemi je zopár väčších sivých kameňov, pripomínajúcich vankúše.
"Pripravte si prútik," prikáže Severus.
"Lumos."


Vo svetle jeho prútika sa ukáže niečo veľké a čierne, rozvalené naprieč jaskyňou. Je to dlhé ako statný chlap. Robustné!
Severus sa tomu prizrie lepšie.
"Veď je to nejaký muž!" zvolá.
"Čože?" Raniya sa prisunie bližšie a hľadí na tú čiernu masu. Naozaj. Vyzerá to ako nejaký muž. Severus ho opatrne obráti na chrbát a prútikom posvieti na jeho tvár.
To je teda kus chlapa! preblesne Raniyi mysľou pri pohľade na jeho tvár a srdce sa jej bláznivo rozbúcha. Muž má bujné vlnité vlasy tmavohnedej farby, rovný nos, plné pery a snedú pokožku. Oči mu lemujú čierne husté mihalnice. Pod čiernym plášťom sa črtá štíhla a pekne stavaná postava. Ruky má veľké a paže vyzerajú tak mocné. Môže mať tak okolo 25 rokov. Postonáva. Na hlave má nepeknú a riadne hlbokú ranu. Nohu má v neprirodzenej polohe. Zrejme je zlomená.
Ktovie, čo sa mu stalo, premýšľa Raniya, očarená jeho vzhľadom. Z vonku sa ozve zahrmenie, ktoré ju vráti do reality. Začína pršať. Pozrie na Severusa. Prekvapí ju, že sa tvári nahnevane.
"Čo myslíte, kto je to? A čo sa mu mohlo stať?"
"Neviem," precedí Severus pomedzi zuby a aj naďalej sa mračí na ležiacu postavu.
"Musíme mu pomôcť. Nemôžeme ho nechať v takomto úbohom stave," vyhlási Raniya, otvorí kabelku a začne sa v nej prehrabávať. Hľadá ten kus látky, čo použila minulej noci na ovlažovanie Severusovho čela. Ten krásny zjav tu pri jej nohách musí ošetriť. Chúďatko, musí ho to bolieť, keď sa neustále strháva.
Severus ju chytí za ruku: " Hádam mu len nechcete pomôcť! Veď vôbec neviete, kto to je! Čo ak je to nepriateľ!? Vôbec vám nezišlo na um, že je to podozrivé? Doteraz sme nikoho nestretli a zrazu sa niekto objaví tu, v tomto lese, kde je takmer absurdná ľudská prítomnosť, už len vzhľadom na prostredie, obrov a tak?!"
"Ja ho teraz nenechám umrieť len preto, že vy si myslíte, že je to možno nepriateľ," vytrhne sa mu Ranyia, podíde ku vchodu jaskyne, vystrčí ruku s handričkou von a o malú chvíľočku ju má celkom mokrú. Odhrnie si vlasy z čela a zjojkne. Otočí sa späť. Tesne za ňou stojí Severus.
"Čo sa deje?"
"Ale nič, zabolela ma hlava , asi tam mám ranu," chce prejsť okolo neho, no on jej mokrú látku vytrhne z ruky.
"Myslím, že najskôr treba ošetriť vás."
"Skôr vás. Máte vykĺbené rameno," pripomenie mu Raniya, pri pohľade na jeho čudne odstávajúce rameno.
"To je nič," pousmeje sa Severus, no keď chce hodiť rukou, tvár sa mu skriví od bolesti.
"Očividne," poznamená Raniya sucho. "Sem si pekne sadnete a ja vám to napravím. To ešte dokážem."
A tak si Severus poslušne sadol na balvan, priam stvorený na sedenie. Raniya na neho namieri prútik: " Episkey."
"Ďakujem a teraz ste na rade vy."
"Nepozrieme sa najprv na neho?" pohodí hlavou smerom k ležiacemu mužovi. Severus sa na neho zahľadí.
"Myslím, že je v poriadku. Iba spí. Takže...," posadí Raniyu tam, kde pred chvíľou sedel on, kľakne si pred ňu a pomaly prikladá na ranu mokrý kus látky.
"Máte tam ihličie," poznamená Severus a snaží sa jej ho opatrne vybrať. Nežne sa dotýka jej tváre, vyberá ihličky, jednu po druhej. Potom vezme látku a znovu jej ju priloží k rane. Dievčina sykne. Severu pomaly pokračuje. Zrazu sa zastaví a pozrie do jej očí. Zelené hľadia do čiernych. Severus sa pomaly nakláňa k Raniyi. Už je celkom blízko, takmer sa dotýkajú nosmi. Dychy sa im zrýchľujú. Pozoruje krivku jej pootvorených pier, cíti jej vôňu.
Chlap za nimi sa prevalí, zjojkne. Bolí ho to? preblesne Raniyi hlavou. Severus sa zarazí, v očiach sa mu blisne a odtiahne sa.
"V poriadku," šepne chladne. Prudko vstane, hodí handru na zem a celý bledý sa priblíži ku vchodu. Pozerá von.
Raniya je prekvapená. Čo sa stalo?! Prečo bol zrazu taký nahnevaný? Keď vstával, v očiach mal chlad a opovrhnutie. Takmer sme sa pobozkali. Raniya je celkom zmätená. No určite nie natoľko ako Severus.
Hlúpe ženské! Myslia len na to, kto je krajší, úspešnejší. Vždy to isté. Všetky sú rovnaké, pomyslí si trpko. Ako aj vtedy..... . Nie, mykne Severus hlavou, nechcem na to myslieť. A ja som tiež blbec. Takmer som ju pobozkal. Pre Merlina, veď je to moja žiačka! To len preto, že som bol nútený ju vziať so sebou a bál som sa o ňu. To je predsa normálne. Sme obaja unavení, vôbec si to netreba nijako vysvetľovať. Je to len obyčajné decko, ktoré si všíma vzhľad. Ľutoval, že videl jej myšlienky. Ani sám nevie, prečo použil legilimenciu. Nechcel vedieť, že jej záleží na tom chlapíkovi a to ho ani nepozná! Prečo ho to tak hnevá?!
Zatína zuby a vyzerá, kde sú obri. Jedného vidí v diaľke opretého o bakuľu, rozhliada sa okolo. Ešte ich asi stále vyčkáva. Šmahom ruky vytrhne strom aj s koreňmi zo zeme.
Raniya pozerá na Severusov chrbát. Nič nechápe a tak vezme mokrú handričku a podíde k ranenému. Začne mu zmývať krv. Je skutočne pekný. Zrazu otvorí oči. Raniyou trochu trhne, ale usmeje sa. Stráca sa v jeho modrozelených očiach. Sú také nádherné a také hlboké!
Chlapovi sa v očiach rozžiari zvláštne svetlo: " Ahoj."
"Ahoj," odvetí trochu zaskočene Raniya.
Severus sa otočí od vchodu. Podíde k nim: " Dobrý aj vám. Môžete nám povedať, kto ste a čo tu robíte v takomto stave?"
Ten Snape nemá slušnosti! Takto sa zhovára s cudzím človekom, ktorý mu ničím neublížil. Toto predsa nie je jeho dom, rozčuľuje sa Raniya v duchu a otvára ústa, že mu to hneď aj vytmaví, keď tu ju muž predbehne.
"Volám sa Chris. A šiel som tadiaľto náhodou. Musím navštíviť starú mamu, je už chuderka stará, nevládze a je to mukelka. A akosi som sa zle premiestnil. Viete, to sa mi niekedy stane," žiarivo sa na oboch usmeje. Odhalí skvostný biely chrup. "Narazil som na tlupu obrov, ktorí sa medzi sebou mlátili hlava- nehlava. Nejako som sa im priplietol do cesty a schytal som aj ja. Potom si zmysleli si, že som celkom pekná večera. Chceli ma zjesť ako jednohubku. Našťastie som natrafil na túto jaskyňu a skryl som sa, no aj tak som už bol zbitý ako pes. Ľahol som si zaspal. No a potom ste prišli vy," žmurkol na Raniyu.
"Hm."
Zdalo sa, že Severusa nepresvedčil.
"A čo vy?"
"My tu putujeme tiež, máme dôležité poslanie.....," začala Raniya, no Severus ju schmatol za ruku a nešetrne trhol k sebe asi o tri kroky ďalej.
"Dovolíte?" povedal ľadovo Chrisovi a otočil sa mu chrbtom.
"Predsa som vám povedal, že nikto nemá vedieť, čo robíme. Mne sa vôbec nepáči a neverím tej jeho historke. Babička mukelka a on sa chudáčik zle premiestnil," šepol posmešne Severus. "To isto. Buďte ticho a nestarajte sa o to, o čo nemáte," zasyčal Severus.
"Veď ste mi aj tak nepovedali, čo robíme, iba..."
"Aj to iba je dosť! Takže mlčte!"
"Au, pustite ma. To bolí," skríkla Raniya, keď Severus mykol rukou, ktorú jej stískal.
"Rozumeli ste mi?"
"Rozumela. Aj keď VÁM nerozumiem. Veď mu chcem len pomôcť, je zranený."
"Pomôcť si môže aj sám. Aj my sme ranení a čo? Chceme od neho pomoc? Nie!" takmer zvolal Severus.
"Vy nechcete pomoc. Ja by som ju prijala. Ale v poriadku, budem mlčať," odvetila Raniya. Vytrhla sa mu.
"Som rád. Nepotrebujem, aby sa na mňa nalepilo ďalšie bremeno."
Raniya zalapala po dychu. " Tak ja som pre vás bremeno?!"
"Áno. Ja som vás predsa nevolal, aby ste šli so mnou. Mohol som už byť na mieste a nie sa stále o vás starať a zachraňovať vám kožu pre vašu hlúposť!"
Raniya zbledla ako krieda. Cítila sa akoby jej vlepil facku. Trasúcim sa hlasom povedala: " Takže bremeno. V poriadku. Fajn! Môžete sa dať vypchať aj s tým vaším cestovným plánom! Keby som mohla, odídem a do konca života o vás ani len okom nezavadila!!! Vy arogantný nafúkanec! Tiež som vám zachránila život! Čo sa nepamätáte? Ó, áno, ja som vás otrávila, ale smrtochvat by zrejme prišiel aj tak. Ale fajn. FAJN! Robte si čo chcete!" skríkla rozvášnene.
"Pán profesor Severus Snape," dodala pohrdlivo, otočila sa k východu a sadla si na zem. Nohy si schúlila pod seba, hlavu si položila na kolená. Po tvári jej tečú horké slzy a myšlienky sa jej splašene preháňajú hlavou. V ušiach jej zvoní. Srdce jej ide vyskočiť z hrude.
Severus na ňu tiež nemo hľadí, v tvári hnev i šok. Zhlboka sa nadýchne.
Chris za nimi uznanlivo prikyvuje.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 mileyinourheart mileyinourheart | 25. října 2010 v 10:31 | Reagovat

---->BA :-D aj so Saďou :-D ale ja hlavná :-D ouká???? ideme? :d

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.