23.kapitola

15. května 2010 v 16:03 |  Od srdca k srdcu
"Severus," šepne zhrozene Raniya. Stojí ako primrznutá, krvi by sa jej nedorezal.

Severusovi sa začne prudšie zdvíhať hruď, zastoná a pootvorí oči. Vtom sa Raniya preberie, priskočí k nemu.
"Severus, čo sa stalo? Aké kúzlo mám použiť?" Raniyu ovláda panika. Mala by sa však čo najskôr vzchopiť. Ak sa neupokojí, hrozí, že Severus celkom vykrváca. Zrazu ju slabo poťahá za ruku.
"Petrossum Ferrerro," šepne z posledných síl Severus.
"P-petross-sum Ffer-rero," opakuje Raniya zajakávajúc sa. Vytiahne prútik a pokúsi sa sa použiť kúzlo, zrejme Severusovej vlastnej výroby. Vyriekne zaklínadlo a krv pomaly prestáva tiecť, už len ločká v ranách. Severusovi sa vráti trochu farby do tváre, podvihne ruku aj s prútikom a mrmlajúc si ním prechádza po ranách, ktoré sa pomaličky zaceľujú. Ruka mu ovisne, prútik vypadne z ruky. Ťažko dýcha.
"Severus, no tak, preber sa," trasie ním, no odozva takmer žiadna, len trochu mykne viečkami.
"Raniya."
"Idem pre Dumbledora." Raniya vybehne z kabinetu rýchlosťou ohnivej strely, beží po schodoch, až zadychčane zastaví pred kamennou príšerou.
"Banánový kompót," vyrazí zo seba, no príšera sa ani len nehne. "Pre Merlina! Prečo práve teraz? Alohomora!"
Nič.
No nič, musím to skúsiť, povie si Raniya, namieri prútik na príšeru.
"Confringo."
Ozve sa hlasný výbuch, no príšera stále stojí, len sa z nej trochu odlupuje omietka. Raniya začne v zúfalstve búchať na stenu, slzy je stekajú po tvári. Zrazu zacíti, ako z celej sily búši do niečoho mäkkého. Zdvihne zrak a zhrozene odskočí. Práve zbila Albusa Dumbledora.
"Môžete mi povedať, čo sa deje, slečna Richmondová?" opýta sa a vôbec nevyzerá nahnevane, že ho budí v túto nočnú hodinu.
"Ja....prepáčte...no Severus sa vrátil....leží v žalároch, je celý od krvi a on...zomiera," rozplače sa Raniya.
"Vrátil sa? Poď za mnou," povie len a svižne sa rozbehne dolu schodmi, nočná košeľa za ním povieva. Raniya sa prinúti bežať za ním. Vbehne do kabinetu, práve keď Albus, za pomoci prútika, zdvíha Severusa zo zeme, kam medzitým spadol a prenáša ho na posteľ.
"Ohnivá whisky!" ukáže prútikom na prázdny pohár a ten sa razom až po okraj naplní. Albus pristúpi k Severusovi a naleje mu to do úst. Sparená tekutina mizne v jeho ústach a o chvíľu sa už preberá. Otočí trochu hlavu. "Raniya."
Raniya stojí vo dverách, ešte stále má otvorené oči i ústa od hrôzy, slzy všade, kde sa len dá. Po začutí svojho mena však precitne a pribehne k Severusovi.
"Tu som, Severus," chytí ho za zakrvavenú ruku.
"Severus. To som ja Albus. Prosím ťa, povedz nám, čo sa stalo?"
Severus len mykne perou a naďalej zviera Raniyinu ruku, nič nevraví. Raniya pozrie na riaditeľa. "Myslíte, že...?" nevládze dopovedať.
"Ó, nie, to určite nie. len sa musí trochu spamätať. Vyzerá, že poriadne od niekoho schytal. Nemaj strach."
Tebe sa to povie! Tebe je to určite jedno! Čože je to jeden učiteľ? Chvíľu si posmútiš a potom nájdeš druhého. No Severus Snape je len jeden! Tento môj! A ja bez neho nemôžem žiť! Albus na ňu pozerá, vyzerá, že vie, čo sa jej preháňa v mysli. Pokrúti hlavou.
"Pozri, preberá sa."
Naozaj.
"Mačka má sedem životov." Obaja pozrú na Severusa, akoby mu preskočilo.
"No áno. Mačka vždy prežije a ja tiež," pootvorí oči a na bledej tvári sa mu zjaví slabý úsmev. "Ale bolo to tesné. Keby niet Raniye...," privrie oči, prechádza ním akýsi kŕč.
"Prečo si nešiel hneď sa Dumbledorom? Eh, profesorom Dumbledorom," opraví sa Raniya rýchlo, hoci sa zdá, že Albusovi je to srdečne jedno. "Keby som sa náhodou nepozerala z okna, náhodou nebola zvedavá kto si, tak by si už dávno nebol medzi živými," hnevá sa Raniya.
"Ja som myslel, že to zvládnem a potom pôjdem za ním," ospravedlňuje sa Severus namáhavo.
"Dobre Severus, dopadlo to dobre, to je dôležité," ozve sa Dumbledore, hľadí na neho ponad okuliare, "si schopný povedať nám, čo sa vlastne stalo?"
Severus sa trochu posunie na posteli, Raniya mu podloží chrbát vankúšom, sadne si vedľa neho a chytí za ruku.
"Šiel som zistiť, čo ste mi kázali. Všade bola tma, teda to bolo ideálne. Skrýval som sa medzi kríkmi a počúval. Malfoy povedal, že je len otázkou času, kedy úplne ovládnu ministerstvo. Vraj im chýba už len krôčik a majú to v hrsti."
"Nezmienil sa o tom, čo znamená ten "krôčik"?"
"Asi dva alebo tri týždne."
"Čo?" vyhŕkne Raniya, no Dumbledore mávne rukou, aby teraz mlčala.
"Pokračuj, prosím."
"Počúval som teda rozhovor smrťožrútov, no potom začali rozprávať potichšie, tak som sa musel prisunúť bližšie. Ozval sa rev, zrejme poplašné zariadenie. No a potom to už začalo. Všetci začali na mňa páliť všetky možné zaklínadlá. Nič nevideli, stál som v tme, no ten rev ich upozornil." Severus sa odmlčí, privrie oči, musí načerpať trochu síl.
"A vtom sa do mňa pustil aj nejaký tvor. Ani neviem, čo to bolo. Viem len, že to bolo čierne a malo to ostré zahnuté pazúry. V tej tme to vôbec nebolo vidno. Kým som sa bránil pred kliatbami, zrejme sa to potichu priblížilo ku mne odzadu a zaťalo pazúrmi do chrbta. Spadol som na zem, prútik tiež. Potom som už cítil len ostrú bolesť na hrudi, keď ma driapal. A odvtedy si už nepamätám nič."
Raniyi stekajú po lícach slzy. Chudák Severus. Koľko si toho vytrpel. Čože sú ovčie kiahne oproti tomuto? Láska moja,..... Počkať....Ako to, že tam bol až dva týždne? Veď toto vyznelo, akoby tam bol len jeden deň. A čo sa stalo potom? Ako sa mohol vrátiť?
Dumbledore zrejme premýšľal nad tým istým a o chvíľu mu tú otázku položil.
"Keď som sa prebral, uvidel som nad sebou tvár...Grindelwalda." Dumbledorovi vyletelo obočie až k vlasom.
"Gellerta Grindelwalda? Čo tam ten robil?"
"Ja neviem. Viem len, že keď som otvoril oči, skláňal sa nado mnou. "Smrťožrúti?" spýtal sa ma, a keď som prikývol, uvrhol na mňa splývacie zaklínadlo a odišiel. Chvíľu som šmátral po lístí, hľadal prútik, spoza mňa sa ozývali kliatby, padlo aj niekoľko neodpustiteľných ako Avada.... Potom sa po mňa vrátil a pomohol mi odmiestniť sa až do Zakázaného lesu. On odišiel, tak som sa pomaly približoval k hradu."
"A prečo si tam bol tak dlho?" nedá to Raniyi.
"Ran, to sa nedá len tak, nájsť ich. Musel som postupovať pomaly a rafinovane,"pousmeje sa Severus unavene.
"Myslím, že na dnes toho bolo dosť. Severus, si skutočne odvážny a som na teba hrdý," potľapká ho Dumbledore, v očiach sa mu skrýva dojatie. "Idem zavolať Poppy, nech ti s tým pomôže."
Keď zavrie za sebou dvere, Severus pozrie na Ranyiu.
"Raniya, poď sem, ku mne," poprosí ju. Raniya sa prisunie bližšie, zohne sa nad neho. "Keby som nemal teba, už by som tu nebol. Len myšlienka na teba ma držala nažive," šepne a hľadí na ňu skleným pohľadom, potom zdvihne ruku a palcom jej zotrie ešte zatúlané slzy z líc. "Neplač. Som tu živý a zdravý. Grindelwald nám pomohol." Hlas mu pomaly zaniká. Zadriemal. Raniya na neho hľadí, zviera mu ruku a čaká, kým príde riaditeľ aj s Madam Pomfreyovou.
Potichu otvoria dvere.
"Prosím ťa, Poppy, postaraj sa o neho, ja musím ísť ešte niečo dôležité vybaviť." Dumbledore náhlivým krokom vyjde z izby. Poppy zamieri k posteli.
"No, nevyzerá to pekne, ale trochu zázračných mastí to dá do poriadku," vyhlási Poppy priam odborným tónom, potom pozrie na Raniyu.
"Mohla by si ho, prosím, vyzliecť? Teda, len hruď potrebujeme mať odhalenú, aby som ho mohla ponatierať." Raniya okamžite prikývne. Poppy preletí tvárou chápavý úsmev a ponáhľa sa pre lieky.
Raniya pohladí Severusa po vlasoch. "Neboj, budem opatrná."
Pustí sa do vyzliekania. Najprv opatrne jednu ruku, potom druhú. Vtom sa Severus preberie. "Ale, ale, slečna Richmondová, chcete aby som vám strhol body za nepovolené obnažovanie učiteľa?" zasmeje sa.
"Haha. Keď si už hore, tak zdvihni hlavu, pomôže mi to." So Severusovou pomocou mu habit vyzlečie. Severus sa trochu myká, zatína zuby do pier, lebo krv už prischla k habitu. Raniya ho rýchlo prikryje, aby mu nebolo chladno, no hruď radšej nechá tak, aby sa mu to znovu neprilepilo. Severus má privreté oči a tak Raniya využíva chvíľu a obzerá si jeho nahú hruď. Niektoré škrabance sú riadne hlboké, začínajú hnisať. Niekde sa ešte červenajú čerstvé rany, niektoré sa ako-tak zacelili vďaka Severusovmu kúzlu. Moja životná láska je nesmierne odvážna, hoci....aj Jake bol, pomyslí si trpko, pri spomienke na onú obálku. Ako je tak zapozeraná,ani si nevšimne, že sa Madam Pomfreyová už vrátila. Od ľaku až nadskočí.
"Ďakujem."
"Môžem ešte nejako pomôcť?"
"Hm, no možno by si mohla. Potrebujem zohriať vodu. Treba mu tie rany vyčistiť." Raniya rýchlo vyčarí ohník v kozube, položí naň kotlík aj s vodou. Potom pozrie na Poppy.
"Myslíte, že by som mu mohla aj ja ponatierať rany?"
Poppy chvíľu premýšľa, napokon privolí. Raniya teda vezme mokrú handričku a pustí sa do čistenia hnisavých rán. Severus sa zase preberie a pozoruje ju, ako mu s láskou prechádza po ranách. Spolu s Madam Pomfreyovou ho ponatierajú, dajú mu vypiť elixír na rýchle hojenie i spánok a po tom, čo Raniya Poppy prisľúbi, že pri ňom zostane, ľahne si k nemu na posteľ a spoločne zaspávajú.
Ráno sa Raniya preberie prvá a po špičkách vyjde z izby. Vo Veľkej sieni naberie na tanier hrianky i lekvár a ponáhľa sa naspäť k žalárom. Medzitým sa už Severus prebral a raňajkám sa veru potešil, veď bol hladný ako vlk. Sily už mal viac i pribudla mu farba do tváre sa mu vrátila a keby nemal obviazaný trup, bol by úplne v poriadku.
Niekto zaklope. Dumbledore.
"No? Ako sa darí?" usmeje sa.
"Výborne, pán riaditeľ, mal som neuveriteľne starostlivú ošetrovateľku," usmeje sa na Raniyu.
"Ó, áno. No, slečna Richmondová, môžete odísť. Ak nechcete, nemusíte ísť dnes na vyučovanie. Aj tak musíte dobrať to, čo ste zameškali počas vášho dvojtýždňového pobytu v ošetrovni."
"Čože? Ty si bola v nemocničnom krídle? Čo ti bolo?"
"Teraz nie, Severus. Potom ti to vyrozprávam. Nechám vás osamote."
Raniya teda odchádza do izby. Vystrašenej Stéphani rozpovie, kde bola celú noc a čo sa udalo. Tá sa nestačí čudovať. Pri raňajkách im poštou príde Denný Prorok, v ktorom je aj príloha-vianočné darčeky. Hneď ako Raniya zbadá jeden z ponuky, vie, že ho musí mať. Pre Severusa.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.