13.kapitola

15. května 2010 v 15:49 |  Od srdca k srdcu
"To je krása," zašepká očarená Raniya.

Ocitli sa uprostred bieleho chodníka, posypaného zlatistým pieskom.Chodník lemujú veľké košaté brezy, jemne sa kývajúce vo vánku. Pomedzi ne vykúkajú červené a žlté kvietky, fialky a tulipány. Včely prelietajú z jedného kalicha na druhý, pestrofarebné motýle poletujú sladkovoňajúcim vzduchom. Slnko tu svieti jasne, nebo je modré a čisté, nikde ani obláčka. Povetrím plachtia biele čajky. Žeby sa už konečne vymanili z pazúrov problémov a zloby?
"Nádhera," šepne aj Severus a chvíľu spolu hľadia na tú okolitú krásu.
"Tak teda poďme."
Obaja vykročia a plnými dúškami nasávajú teplý deň.Severus sa síce sem-tam podozrievavo obzrie, no ani on si nechce nechať pokaziť náladu.
Kráčajú po chodníku ako im chlap nakázal, cesta sa kľukatí raz doľava, potom doprava. Za ďalšou zákrutou sa náhle vynorí domček.
"Tak to už áno. Tu by som chcela žiť. Je krásny," vzdychá Raniya s rozžiarenými očami a ani si neuvedomuje, že rozpráva nahlas.
"Veru, je to úžasné prostredie," pridá sa Severus s úsmevom. "No nezabudnite, že sme už zažili všeličo a hoci to zo začiatku vyzeralo pekne, skončilo to dosť zle," schladí ju pri spomienke na krásnu scenériu pri jazierku a následný boj o život s kelpiou.
"Hm," povie iba Raniya a aj naďalej pozerá na dom pred nimi.
Dom je obrovský, s tromi poschodiami, natretý na bielo. Okolo okrúhlych okien má žltý rám, okolo hranatých zase ružový. Strecha je sýtočervená, dvere takisto. K dverám vedie chodníček, na ktorom práve stoja.
Aj okolie domu je krásne. Pod prednými oknami sú pekne zastrihnuté kríky, popri múre sa tiahnu popínavé ruže: červené, žlté, modré, fialové, ružové....Na trávniku jedna lavička, všade pod ňou sedmokrásky, malé jazierko a úzka cestička do lesa.
"Ako môže tu bývať jeho teta?" spýta sa Raniya prekvapene. "Ako to bolo? Dessirée Artemis?"
"Áno. No, skutočne je to zaujímavé. Ale musíme to skúsiť. Poďte, zistíme, či je niekto doma." Zaklope.
Chvíľu sa nič nedeje, no potom sa ozvú kroky, dvere sa otvoria a v nich sa objaví sympatická čarodejnica. Hnedé vlasy, ktoré má vyčesané do drdola, jej kde-tu zdobí strieborný prameň. Napriek tomu, že má tvár vráskavú, vyzerá pomerne mlado. V očiach však má smútok. Oblečenú má jednoduchú bielu blúzku a červené nohavice, na nohách má natiahnuté huňaté papuče.
Usmeje sa na nich, oči jej zasvietia: "Vitajte, čo vás k nám privádza? Len poďte ďalej," poodstúpi od dverí.
Tá je riadne dôverčivá, pomyslí si Raniya, keď vstúpia do chodby.
"Vyzeráte unaveno. Tu máte, obujte si niečo teplé," podá im dvojo huňatých papúč.
"Poďme do obývačky, tam sa môžeme porozprávať."
V obývačke je mnoho zvláštnych predmetov: strieborných, zlatých, tikajúcich, smejúcich sa i chodiacich sem a ta po poličke. V rohu miestnosti je mäkký gauč, pre ním hnedý stôl. Na oboch jeho rohoch dve krémové kreslá, nad nimi obrovský svietnik. Nábytok, tiež z hnedého dreva, je plný fotografií Gellerta, malého dievčatka, nejakého muža a akéhosi domáceho škriatka. Steny, vymaľované na slniečkovožlto, zdobí okrúhle okno, na ktorom visia biele čipkované záclony. Miestnosť pôsobí veľmi útulne a hlavne teplo a sucho.
"Len si sadnite," nosí na stôl rôzne pirôžky, zákusky, slané praclíky, krčah tekvicového džúsu.
"Ale veď vám ten krásny gauč ušpiníme," protestuje Raniya.
Stará pani len mávne rukou: " Prosím ťa, to sa predsa dá vyčistiť. No tak, vyzeráte hrozne vyčerpane."
"To aj sme. Viete, ideme za vami celkom neplánovane, no...ste teta Gellerta Grindelwalda?" zarazí sa uprostred vety Severus.
Čarodejnica len prikývne, ukáže prstom na fotky a vyzve ich , aby pokračovali.
"Takže. Správca Nurmengardu nás poslal za vami, lebo sa potrebujeme súrne zhovárať s vaším synovcom. Vraj sem má prísť. Ak by vám to neprekážalo, chceli by sme ho tu počkať," vysvetlí Snape.
"Ale samozrejme, že môžete. No Gellert príde asi až o dva alebo tri dni, takže tu aj prespíte. Nebojte sa, nezjem vás," dodá so smiechom, keď si všimne pohľady, ktoré si vymenia jej návštevníci.
"Nie, nie, my len, že vás nechceme obťažovať," riekne Raniya. "Hrôzy máme za posledné dni akurát tak dosť."
"Takže dohodnuté. Elis! Poď sem! Budeme mať nocľažníkov," zavolá čarodejnica na domáceho škriatka. O malú chvíľu pribehne malý usmievavý tvor s velikánskymi ušami v žltej utierke.
"Zdravím. Áno slečna Sally?"
"Naši..eh..ako sa voláte?"obzrie sa na návštevníkov.
"Ja som Severus Snape a toto je Raniya Richmondová," predstaví oboch Snape.
"Takže, Raniya so Severusom majú za sebou dlhú cestu. Hore, tie dve voľné izby, im prosím, priprav a takisto im napusti horúci kúpeľ."
"Jasné, slečna Sally," odvetí škratok a veselo odskáče hore schodmi.
"Takže, ak ste hladní, môžete si zahryznúť, ja musím ísť ešte okopať záhradku," ponúkne ich Sally a vyjde von z domu. Z okna vidieť, ako si navliekla zásteru a pustila sa okopávať veľké dyne.
"Myslíte, že je to bezpečné?" položí Raniya skôr rečnícku otázku. "Je milá, veselá, nebezpečne nepôsobí. No má niečo v očiach. Smútok a veľkú bolesť, aj keď to nepovie. Ktovie, čo sa jej stalo?!" zamýšľa sa. Severus na ňu nemo hľadí. Je taká vnímavá a starostlivá.
Raniya si všimne jeho upretý pohľad a zarazí sa. Severus pri jej pohľade zrozpačitie a uhne zrakom, akoby sa bál, že si prečíta, nad čím práve premýšľa.
Vstal. Práve v tej chvíli pribehla Elis so žuvačkou v ústach: " Takže, slečna a pán, poďte za mnou."
Obaja teda kráčajú po točitom schodisku nahor. Na 1. poschodí je päť izieb, podídu úplne napravo.
"Táto bude pre slečnu a táto," ukáže hneď vedľa, " táto bude pre pána. Presne na takomto mieste, len o poschodie vyššie, sú dve kúpeľne. Takže zatiaľ dovi," škriatok sa šmykne dolu po zábradlí a zmizne v kuchyni.
"No, tak ja idem. Do civilizácie," pousmeje sa Raniya a vkročí dnu. Severus urobí to isté.
V Raniyinej izbe je výhľad na západ slnka, ktoré teraz pomaly zapadá a všade vôkol seba vrhá zlatistú žiaru. Izba je tiež vymaľovaná na žlto, posteľ v rohu je biela ako sneh, dokonca i páperové prikrývky. Podlahu pokrýva mäkkučký žltý koberec. Uprostred miestnosti je biely stolík, na ňom bledomodrá váza, v nej zastoknuté žlté ruže, rozvoniavajúce celú izbu. Nábytok, tiež natretý na bielo, obsahuje len zopár malých sošiek a kníh.
Raniya sa zhlboka nadýchne. Túto izbu si na prvý pohľad zamilovala. Niekto zaklope na dvere. Dnu vojde Elis, v rukách niesie žltý habit.
"Toto vám posiela pani, aby ste sa mohli prezliecť."
"Odkáž jej, že ďakujem," usmeje sa Raniya. Pani domu má očividne rada žltú farbu. Ale koniec koncov, aj ja.
Pomaly vychádza hore po schodoch do kúpeľne, zamkne za sebou a nadšene hľadí na obrovskú vaňu, s nespočetnými kohútikmi. Na vani sú položené obrovské morské mušle, vydávajúce žblkot vĺn v mori. Slnko predierajúce sa cez malé okienko, otepľuje celú miestnosť.
Raniya zhodí zo seba špinavý, dotrhaný habit, pod bosými nohami pocíti teplosť dlážky a po napustení horúcej vody a peny, si slastne líha do vane. Konečne poriadny kúpeľ.

* * * * * * * *

Severus sa obzerá okolo vo svojej izbe. Vymaľovaná na bielo, s tmavohnedou posteľou a nábytkom, s bledohnedým kobercom, priam dýcha životom. Tiež dostáva nový, tmavomodrý habit. Odchádza hore do kúpeľne. Keď uvidí svetielkovať kľučku vedľajších dverí na červeno, pousmeje sa a vkĺzne vedľa.

* * * * * * * *

O hodinu sa stretávajú pri stole. Obaja čistí ako už dávno nie, v teplých a suchých habitoch, sedia na stoličkách a od hladu ich až nadvihuje. Stôl sa prehýba pod horou jedla : pečená kurča, zemiaky, ryža vytvarovaná do štvorlístka , rôzne kompóty, pudingy so šľahačkou, misa ovocia a varená čokoláda.
"Ale slečna Sally, nemuseli ste toho toľko vyvárať, my to aj tak všetko nepojeme," protestuje Raniya.
"Len sa ty neboj, moja drahá, zjedz koľko tu bude chutiť. A hovor mi teta," poprosí ju mäkko. "Páčilo by sa mi mať takú dcéru alebo neter ako si ty. Slušná, dobrá zodpovedná...."
Raniya sa začervená. Severusovou tvárou sa mihne úsmev, naloží si zemiaky a kuracie nohy a lačne sa do nich púšťa.
Po večeri začne Elis odpratávať zo stola.
"Chcela by som sa ísť ešte na chvíľu prejsť von. Máte tu nádherné prostredie," osloví Raniya slečnu Sally, sediacu na stoličke so smutným pohľadom.
"Ale samozrejme, holubička moja, len choď," vyskočí Sally, znovu s úsmevom na perách. "Ale asi je už dosť chladno. Pozri, dám ti tento červený sveter," otvorí skriňu. Je teplý a mäkký. Ja som ho nosila, keď som mala asi toľko rokov, čo ty. Nosil mi šťastie," žmurkne na ňu.
"Ďakujem vám."
Raniya si vezme sveter a vychádza von. Sadá si na lavičku a pozerá na stromy, vetrík jej rozfúkava kučierky okolo hlavy. Vrznú za ňou dvere. O chvíľočku sa pri nej zjaví Severus.
"Môžem si prisadnúť?"
Raniya sa len mlčky posunie a naďalej pozerá do diaľky. Cíti sa nervózne. Od odchodu Chrisa, si až teraz uvedomuje Severusovu blízkosť a všetko vypovedané i nevypovedané.
"Chcela by som sa...," začne Raniya práve vtedy, keď aj Severus. Usmejú sa.
"Začnite," vyzve ju Severus a pozrie do jej zelených očí.
Raniya sa zhlboka nadýchne: "Ja...chcela by som sa vám ospravedlniť. Za všetko, čo som vám vykričala v tom lese i za všetky hlúposti, čo som vykonala. Bolo som hlúpa a.... neviem, čo som na ňom videla. Teraz viem, že je to obyčajný idiot a nechcem, aby ste si o mne mysleli, že..."
Severus priloží prst na Raniyine pery.
"Pst. Nič sa nedeje .Nič také si nepamätám a nebudete si to pamätať ani vy, dobre?! V podstate," vzdychne si, "ja by som sa vám chcel poďakovať a zároveň sa ospravedlniť. Boli ste veľmi odvážna, prejavili ste ľudskosť a vieru, ochotu pomôcť druhým, hoci sú neznámi, boli ste milá. Chcem sa vám ospravedlniť za všetko, čo som vám povedal. Nie je pravda, že ste pre mňa bremeno. V skutočnosti......ste to.....najlepšie a najkrajšie, čo ma kedy mohlo stretnúť," zašepká Severus.
V Raniyiných očiach sa mihne údiv. Pootvorí ústa, že niečo povie, no hneď ich zas zavrie. Tu nebude treba slová. Obaja cítia to isté. Severus sa pomaličky nakláňa k Raniyi. Je taká krásna, preblesne mu mysľou. Raniyina hruď sa prudko zdvíha. Privrie oči.
Severus priloží svoje pery na jej. Raniyu zaleje sladký pocit. Toto je ozajstný bozk! Pocit zvletu k nebesiam! Tanec medzi hviezdami! Niečo čisté a krásne ako ľalia! Môže byť aj spaľujúca vášeň, oheň, no to všetko časom vyprchá, ale pravá láska, ten nádherný pocit zo splynutia dvoch sŕdc, len medzi dušami stvorenými pre seba, navždy zostane!
Raniya objíme Severusa okolo krku. Keď sa od seba vzdialia, Raniya chce niečo povedať, no Severus ju zastaví: "Zajtra sa porozprávame."
Ešte chvíľu mlčky sedia v pofukujúcom vetríku a potom sa vyberú každý do svojej izby.
"Ten sveter skutočne prináša šťastie," povie si Raniya o niečo neskôr v teplej posteli. "No musím zistiť, prečo je teta Sally vždy taká smutná."
V ten večer Raniya zaspáva s úsmevom na perách a myšlienkou na Severusov bozk.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.