1.časť

15. května 2010 v 13:14 |  Skôr než bude neskoro
V sídle Lestrangerovcov bolo ticho. Voldemort, sediaci v starom, ale honosnom kresle, zamyslene hľadel na svoje bledé prsty zložené v lone. Pod nimi premieľal prútik.Vonku sa pomaly zmrákalo. Miestnosť bola tmavá, na stenách svietili iba fakle, ktoré osvetľovali obrysy Voldemortovho tela. Po chvíli sa mu na tvári rozlial nebezpečný diabolský úškrn.
" Zajtra večer. Rokfort bude môj. Starý Dumby mi uvoľní pole. Spravím z toho sídlo čistokrvných čarodejníkov. Budem ich učiť čiernu mágiu a ovládneme svet bez muklov."
Miestnosťou sa ozve šialený a chladný smiech. Znie dlho a potom náhle ustane. Lord Voldemort vstáva a s pevne zovretými perami náhlivým krokom vychádza z izby.




Ráno v Rokforte

Do Veľkej siene sa vrútil dav študentov. Najmä siedmakov. O týždeň ich čakali skúšky a každé sústo sa im z neznámych dôvodov zasekávalo v hrdle.
" Dnes máme obranu proti čiernej mágii, veštenie a elixíry," sťažovala sa Serena svojej priateľke Robin.
"Ak nás Moody zase podrobí skúške prízraku a dvojmetrovým drakom, zdrhám cez okno," vzdychla si.
"Elixíry sú horšie, čo sa nesťažuješ na tie?" pokrúti hlavou Robin.
"Mmmm," zamrmle Serena a mykne hlavou. Načo jej ho pripomína hneď z rána? Ide jej na nervy! Celý Severus Snape! Temný, chladný a čierny profesor. Kiežby ho nikdy nespoznala!


"Poprosím ticho, lebo hneď každému strhnem body. Dnes namiešame elixír spánku. Je možné, že bude na skúškach, tak sa snažte. Postup máte na tabuli, prísady v skrini. Začnite," mávol Snape prútikom na začiatku hodiny.
Serena si pripravila všetko, čo potrebovala a sústredene pracovala. Na konci hodiny si utrela pot z čela a spokojne sa poobzerala. Vedela, že jej elixír je úplne v poriadku. Urobila každý 1 bod z postupu. Čo však bolo zvláštne, profesor Snape jej prácu nikdy dostatočne neocenil a vždy keď mohol, ju s nepríjemným úškrnom ponižoval.
Serena sa nenápadne poobzerala, vytiahla spod habitu flašku a načrela do kotlíka. Vedela, že v noci zas od nervozity nezaspí, tak si musí trochu pomôcť. Tie blížiace sa skúšky ju vyčerpávali. Hneď ako zazátkovala fľašu, ozval sa rachot a jej kotlík sa kotúľal po žalári ku Snapovmu stolu. Všetok elixír sa vylial na zem. Všade to syčí.
Pozrela mu do očí a videla v nich výsmech.
" Á, slečna Audierová. Už zase nešikovná. Nebodaj vám vypadol prútik z ruky?! No nič sa nedá robiť. Odvar spánku vyšiel navnivoč. Za to strhávam Chrabromilu 50 bodov."
"Čože????" skríkla nahnevane Serena, ale nenávistný pohľad čiernych očí ju umlčal.
"Chcete niečo povedať?" spýtal sa Snape sladko, v očiach blesky.
"Nie ," pozrela dole s chvením v žalúdku.
"Tak to je dobre. Drzosť nestrpím. Môžete ísť. Do budúcej hodiny napíšete o účinkoch odvaru spánku na 135 cm pergamenu. A mimochodom, strhávam 10 bodov za ten krik, čo tu narobila slečna Audierová," zaškerí sa Snape.
Serena vybehla zo žalárov prvá rýchlosťou blesku a mierila priamo do Chrabromilskej veže. Vo svojej izbe hádzala o stenu všetko, čo jej prišlo pod ruku.
V podzemnom žalári sedí Severus na stoličke a uprene hľadí pred seba. Prehrabáva sa vo svojom vnútri a sám seba sa pýta, prečo roztavil nožičky Sereninho kotlíka. Nechápe. Prečo mu robí dobre, keď sa ona tak zlostí? Prečo jej s potešením ubližuje? Na tieto otázky odpoveď nenachádza a tak vychádza zo žalára a kráča do Veľkej siene na večeru.
Vo dverách sa obzerá a hľadí na Chrabromilský stôl. Jedna stolička je prázdna, iba Robin trochu mrzuto pichá vidličkou do zemiakov. Zvláštne, pomyslí si Snape cestou k stolu, večeru predsa nikdy nevynecháva. Na svojom mieste si nakladá zemiaky s fašírkami a s chuťou sa púšťa do večere.
Večer vo svojej izbe si obliekol čierne pyžamo, zhasol oheň v krbe a izba sa ponára do tmy. Po chvíli sa už v izbe ozýva pravidelný dych, no Severus Snape upadol do nepokojného spánku.
V dievčenských internátoch si Serena vyčerpane ľahla na posteľ. Dnešný Severusov kúsok ju dohnal do zúrivosti. Vedela veľmi dobre, že to on jej pokazil kotlík a ešte bol aj nepríjemný, dokonca jej strhol 60 bodov. Vrelo to v nej. Vedela, že už zase nezaspí od rozhorčenia. Odzátkovala fľašku a odvar spánku vypila na jeden dúšok. Už o pár minút zaspala spánkom spravodlivých.
Uprostred noci sa Severus preberie na štipľavý zápach. Vyskočí z postele a hľadí von z okna. S hrôzou si uvedomí, že horí. Horí Chrabromilská veža!!! Schmatne prútik, rýchlo zbehne po schodoch a na 1.poschodí vidí ako bojujú dvaja smrťožrúti s niekým z Fénixovho rádu.
"Perficus Totalum," namieril prútikom na jedného zo smrťožrútov, druhý sa prekvapene obzrie a schytá kliatbu od Divookého Moodyho.
Severus beží ďalej. Všade sa ozývajú zaklínadlá.
"Avada Kedavra"
"Crucio!"
vrhá zaklínadlo medzi 2 ďalších duelantov. Odrazené zaklínadlo sa odrazí a krištáľový luster sa zrúti na zem.
Do toho chaosu, kriku, revu, buchotu sa ozve strašidelný smiech Lorda Voldemorta. Všetci čarodejníci si prikrývajú uši rukami. Smiech im trhá ušné bubienky. Lord Voldemort síce čaká na výsledok na okraji Zakázaného lesa, no smiech počujú všetci až do hradu.
" Nemáte šancu, sme v presile! Rokfort bude môj!" Voldemort vypáli ohnivý jazyk a ďalšia stena je v plameňoch.
"Len cez moju mŕtvolu!" skríkne Dumbledore, zbehne po schodoch a páli zaklínadlá na všetkých nepriateľov. Aj napriek tomu, že má na sebe len fialovú nočnú košelu a na hlave čiapku s brmbolcom, vyzerá nezvyčajne pôsobivo.
"Zviazať, Uväzniť, Lokomotor dvere!"
Dvere vyskočia z pántov a s buchotom vrážajú do skupinky smrťožrútov.
"Ste všetci v poriadku? Nikto nezostal vo vnúri? Tak všetci študenti za mnou!" zavelila profesorka McGonagallová a skupinka Chrabromilčanov sa pripojila k ostatným vystrašeným študentom, postávajúcim len v pyžamách na trávniku pred hradom.
"Serena? Serena! Kde je Serena?Serenááá! Pani profesorka, Serena tam zostala!" zvreskla hystericky Robin. Nastáva zmätok.
"NIE!" ozve sa zmučený výkrik zo stredu skupinky. Všade nastáva ticho. Všetky hlavy sa otočia dozadu. Keby tam nestáli, nikto by nepovedal, že tento hrozný kvílivý zvuk, dokázal zo seba vydať všetkými obávaný Severus Snape.
" Nie Serena, nie, nie," kričí ako zmyslov zbavený a uteká k hradu, nešetrne odhadzujúc študentov nabok. Niektorí končia s odreninami na zemi. Musí sa tam dostať skôr než bude neskoro.
"Severus nie! Nedá sa to zastaviť! Je to Satanský oheň!" kričí Minerva McGonagallová za Snapom a snaží sa ho prútikom zastaviť. No Severusa nemôže nič zastaviť. V srdci sa mu rozhorelo poznanie. Veď on Serenu ľúbi! Chcel to zastaviť, veď je jej učiteľ, no srdcu nerozkážeš, nič čo urobil mu nepomohlo.
Severus sa dostáva späť do hradu. Všade horí, padajú trámy. Z obrazov nezostalo takmer nič. Uteká po schodoch. Za ním sa ozve rachot. Obzrie sa a tvár mu začmudí oheň.
" Aquamenti."
Z prútika mu vyjde len úbohý pásik pary.
"Voda sa lej!" Nič ,len krátky prúd vody.
"Mňa nezničíš!" kričí Severus, povytiahne si plášť na hlavu a vráža dnu. V klubovni všetko horí. Ohnivé jazyky oblizujú dvere do Sereninej izby.
"Serena! Serena, počuješ ma?!"
Severus sa rozkašle, lebo vdýchne popol a snaží sa skryť si ruky.
Dvere horia, všetko puká. Hoci nič nepomáha, Severus pozbiera všetky sily, prerazí dvere a hľadí na posteľ, kde leží Serena.Zhíkne. To čo vidí, mu vyrazilo dych.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kami kami | Web | 26. května 2010 v 22:14 | Reagovat

Hmmm... rozhodne máš u mňa plusový bod za postavu Severusa. Tiež máš dobrú štylistiku, len trochu... ten dej. No uvidím. Pozriem aj na iné poviedky. :-)

2 Severusa Severusa | 27. května 2010 v 9:47 | Reagovat

:) Vďaka....no toto sú moje začiatky, treba to brať s rezervou :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.